PEDAGOGICKÁ PRAX AKO KVALIFIKAČNÁ PODMIENKA POVOLANIA PEDAGÓG

V zákonoch, ktoré v súčasnosti predkladá minister školstva Drucker sa okrem iného  uvádza návrh, aby študenti pedagogických smerov mohli od istého stupňa štúdia pôsobiť, teda vyučovať na základných a stredných školách. Aby sa takýmto spôsobom „zaplátal“ nedostatok učiteľov. Nemusí to byť úplne odveci nápad, no obával by som sa u študentov nedostatku skúsenosti, odbornosti a hlavne toho, že takíto študenti musia chodiť aj na prednášky a skúšky, čo predznamenáva kvantum suplovania. Určite to môže byť významným činiteľom, aby študenti zažili priamu a dlhodobejšiu prax a aby si vyskúšali, či by ich práca pedagóga napĺňala. V tomto by to mohlo byť prínosom, i keď zamestnať sa v škole nebude pre budúcich učiteľov v rámci štúdia povinné. Teda neprejdú všetci takýmto motivačno-didaktickým „výcvikom“. Na druhej strane to niektorí pojmú ako brigádu a nemusia tú prácu robiť so zanietením, ktoré sa v povolaní pedagóga vyžaduje. Pritom sa to dá urobiť inak. Stačilo by rozmýšľať a inšpirovať sa lekármi, ktorí si plnú kvalifikáciu tvoria po štúdiu vysokej školy na praktickom lekárskom pracovisku. Až po absolvovaní takéhoto „zaškolenia“ sa stávajú plnohodnotnými lekármi. Takýto postup by sa dal bez problémov preniesť aj do učiteľského štúdia. Študent by po absolvovaní magisterského štúdia, resp. maturity na pedagogickej strednej škole, mal povinnosť (teda nie možnosť) absolvovať dvojročnú prax na základnej alebo strednej škole. Titul by už mal, štátnicu z odborných i pedagogických predmetov tiež, no učiteľskú spôsobilosť by získal až po absolvovaní uvedenej praxe a po nej nejakou formou absolventského výstupu. Keď by nechcel pôsobiť ako pedagóg, mal by iba odbornú maturitu bez učiteľskej spôsobilosti, nemohol by pôsobiť ako pedagóg (teda jeho pedagogická budúcnosť by bola na báze dobrovoľnosti). Takto by sme do systému dostali osobnostne zrelších, erudovanejších a určite pedagogicky zanietenejších budúcich učiteľov. Zámery súčasného ministerstva by sa tak uplatnili efektívnejšie a s menšími rizikami „nedovzdelaného“ študenta. Niekedy sa spomína povinnosť, aby študenti po učiteľskom štúdiu povinne odpracovali určitý čas v školstve. Domnievam sa však, že by to bolo často nedobrovoľné, a tým demotivujúce, a narážalo by to na odpor spoločnosti, možno aj na ľudské práva. Preto treba zmeniť uhol pohľadu a spraviť to tak, aby to bolo súčasťou pedagogického štúdia, povinnou súčasťou ukončenia štúdia pedagogických odborov (aj tých stredoškolských). Tak, ako je to v prípade lekárskeho štúdia. Výstupom takejto zmeny bude odborný, skúsený a plnohodnotný pedagóg, ktorý bude uvažovať o práci v školstve, resp. v ňom zostane pôsobiť. Samozrejme – predpokladá to aj vytvorenie dôstojných podmienok na výkon povolania pedagóga a adekvátnu mzdu.