Bol som dieťa, keď sa totalita menila na demokraciu. Živo si pamätám obe doby i Nežnú revolúciu. Nebudem nadávať na to, že tieto časy premien nás dostali do horšej situácie, nebudem sa ukájať spomienkami na dobu pred rokom 1989, nebudem odsudzovať ľudí, čo ukončili totalitný režim. Ľudia sa vtedy skrátka postavili proti režimu, masovo vyšli do ulíc, priali si zmenu. A je jedno, aké všelijaké záujmy sa prepletali vo vtedajších časoch. Ľudia skrátka odmietli totalitný režim, stotožnili sa s presvedčením protagonistov revolúcie a ako najvyšší suveréni rozhodli o budúcnosti krajiny. A to je demokracia. Nie je to najdokonalejšia forma vlády, ale lepší režim ešte dlho nevymyslíme alebo nepresadíme. A keďže patria tieto udalosti k dejinám Slovenska, vítam, že sa pripomínajú aj formou sviatku. Je chybou, že sa zrušil deň pracovného pokoja. Ale to nikoho, kto si ctí slobodu a spoločnú správu vecí neodradí od toho, aby si tento sviatok pripomenul aspoň zapálením sviečky.
Na druhej strane nikdy nepoviem, že socializmus bol len zlý. Isto, treba odsúdiť prenasledovanie, zatváranie a zabíjanie ľudí, keď sa vzpriečili komunistickej ideológii. Obávam sa však, že v dejinách ľudstva máme veľmi málo období bez ubližovania ľuďom. Dokonca sa domnievam, že kapitalistické fungovanie Slovenska zničili viacero ľudí ako slovenský variant socializmu. Toto by sa nemalo diať, no ľudstvo je nepoučiteľné a stále bude niekto trpieť. Avšak mnohé aspekty vlád socializmu sa nám v pamätiach, ale aj v hmatateľnej realite spájajú s pozitívnymi spôsobmi budovania štátu v oblasti hospodárstva, poľnohospodárstva, školstva, zdravotníctva, výstavby a pod. Ak aj bolo niečo zlé, rovnako zlé to je v spomenutých oblastiach aj dnes, možno niekde viac, niekde menej. Isté však je, že spokojnosť mnohých pamätníkov bola vyššia, i keď sa na niektoré tovary muselo stáť v radoch.
Systém, ktorý fungoval, bol však neudržateľný. Hospodársky i ľudsky. Keď aj bol na počiatku komunizmu či socializmu vznešený proľudský cieľ, zničili ho ľudia, ktorí sa dostali k moci a opili sa ňou. Najprv sa hlásili k proletárskej triede, no vo vrcholných obdobiach moci sa ich stránili, uplatňovali papalášizmus a budovali si dobro hlavne pre seba. Ale, opäť musím pripomenúť, že akékoľvek ďalšie aj tie najlepšie politiky po revolúcii viedli k tomu istému – k vlastnému dobru politikov a funkcionárov, prípadne oligarchov. Isto, dnes môžeme cestovať, slobodne sa vyjadrovať, hocičo si kupovať. Keď nám však stačia iba takéto konzumné hodnoty, nečudujme sa potom, že si vlády robia, čo len chcú.
Mediá či analytici, ktorí majú ďaleko od objektívneho hodnotenia, sa neraz pohoršujú, keď prieskumy hovoria o tom, že ľudia oslavujú totalitný režimo a nostalgicky naň spomínajú. Ono to má svoje opodstatnenie a viacero príčin. A tie príčiny nespočívajú v tom, že by národ chcel niekto návrat nedemokratických spôsobov vládnutia, návrat papalášizmu a perzekúcií občanov a uzatvorenie sa voči svetu. Je za tým oveľa viac až do takej miery, že benefity demokracie, ako napr. slobodné cestovanie, nie sú dostatočným dôvodom definitívne zanevrieť na totalitný režim. Opakujem, mimo ubližovania ľuďom mal režim vypracovaný viac-menej efektívny spôsob riadenia zdrojov a sociálnych vecí. Občania by však určite radi zabudli. Aj tí, čo priamo protestovali v Nežnej revolúcii a ľutujú to. Stačilo by aby sa aspoň sčasti zrealizovalo to, po čom túžili, za čo bojovali, čo si predstavovali po páde totality. A v tom nastupujúci kapitalizmus tu na Slovensku zlyhal. Či to už bolo nepripravenosťou funkcionárov vládnuť, alebo zase došlo k opojeniu mocou pod vidinou osobného zisku z rozvíjajúcej sa postsocialistickej krajine. A keď to ľudia porovnali s tým, čo bolo, kapitalizmus bol v rôznych prieskumoch verejnej mienky porazený. Nie, nestal sa tento odpor voči nemu hneď, Slováci dávali politikom šancu. No 37 rokov je už dosť času, aby sme mali aspoň o milimeter schopnejšie fungovanie republiky. Za ten čas sa dalo spraviť mnoho takého, čo by nás presvedčilo, že zlom v Nežnej revolúcii bol dôležitý a prínosný. A nie iba pre dovolenky v cudzine a banány na pultoch hypermarketov.
Štát nás za taký dlhý čas nevie (nechce) ochrániť pred zločinnosťou, pred korupciou, pred kynožením životného prostredia, pred predaním štátneho majetku špekulantom alebo zahraničiu, pred likvidáciou malých slovenských firiem a podnikateľov, pred ich byrokratizáciou, pred šialenými odvodmi a zdaňovaním, pred nerovnosťou, pred nemravnosťou, pred nekompetentným (neodborným) riadením republiky, pred úpadkom školstva a mládeže, pred nie vždy fungujúcim zdravotníctvom, pred vysokými cenami vo všetkých oblastiach, pred berovnosťou medzi ľuďmi, pred asociálnosťou niektorých občanov, pred bezdomovectvom, pred ochranou starých či mladých ľudí, pred manipuláciou médiami a inými organizáciami, pred nenávisťou, pred spolitizovanými súdmi a orgánmi činnými v trestných konaniach, pred neúnosnými platmi politikov a funkcionárov, pred drahým a rozbujneným štátnym aparátom, pred nedosiahnuteľnými cenami nehnuteľností, pred nekvalitnými a často chemicky prešpikovanými potravinami, pred nesebestatočnosťou, pred likvidačnými opatreniami nadnárodných štátnych zväzkov, pred nebezpečnými ideológiami... A napokon aj tá demokracia a sloboda slova je značne oklieštená. Navrátil sa papalášizmus, politici a funkcionári rozhodujú svojvoľne alebo podľa ľudí zo svojho okolia pod rúškom demokracie (vlády ľudu), navyše neraz rozhodujú zle a nenesú za to žiadne sankcie. A demokraciu využívajú len ako cestu k moci, po voľbách si riešia ono spomínané svoje dobro. A sloboda slova? Nebláznite, skúste povedať niečo úplne legitímne, čo bude to v rozpore s tým, čo si myslí váš zamestnávateľ, nejaké médium alebo iné zoskupenie. Skončíte a budú sa pokúšať minimálne o vašu ekonomickú likvidáciu.
A všetko spomenuté je súbor dôvodov na to, že si Slováci hovoria, že sa nič nezmenilo alebo sa zmenilo k horšiemu, čo potom vedie k vlažnému postoju k dnešnému Dňu boja za slobodu a demokraciu. Avšak, vina leží aj na nás. Prečo sme na dlhé roky a opakovane zverili naše osudy do rúk nekompetentných a nečestných ľudí? Viem, keď sa niečo robí, mení, opravuje, dochádza k chybám, je utópiou myslieť si, že existuje dokonalý režim. No od 89-teho sme svedkami masového defilovania chýb vlád, ktoré už nie sú vecou náhody.
Ja si ctím dejinné udalosti a snažím sa hľadať pozitívno takmer vo všetkom. Nedomnievam sa, že sme za tie roky nejakým rozvojovým štátom, kde sa nič dobré nestalo a nič nefunguje. Ale pre chyby vlád, politikov, funkcionárov, ale tým aj našich sa nestalo, aby sme na tom boli oveľa lepšie, aby sme využili svoj potenciál, aby sme zo Slovenska vytvorili zem ľudí, čo by nemali dôvod utiekať sa k minulosti, ktorá nebola bezchybná. Máme históriu, prírodu, vodu, šikovných ľudí, hory, pamiatky, kultúru, umenie, mohli by sme byť obrovskou malou krajinou, ako sme si to predstavovali v 89-tom, no premárnili sme vo veľkej miere zbytočnými témami a devastačným konaním mnohé roky.
Aj keď si so žiakmi tento deň pripomeniem, na pouličné zhromaždenie nepôjdem. Aj pre vyššie uvedené dôvody sa ľudia uchyľujú k opäť k zlým a nekompetentným politikom, ktorí budú dnes stáť na pódiách po celom Slovensku ako etalóni slušnosti, odbornosti a slobody. Boh mi je svedkom, že keby to boli kompetentní, vzdelaní a čestní ľudia, sám vyskočím na pódium a budem agitovať za ich preferencie. Ale to je iná téma. Pre súvislosti s dnešným sviatkom treba pripomenúť, že ľudia, čo chcú zatvárať ľudí s inými názormi, nie sú demokrati, že ľudia, čo chcú ľuďom brať a zvyšovať dane nie sú progresívni, že ľudia, čo prikazujú slobodným občanom zdravotné zákroky majú ďaleko od slobody a solidaritou isto nie je to, že naši ľudia môžu konať akokoľvek, kým iní musia poslúchať. A rozhodne nie je nič demokratické pod rukami obyčajných ľudí ovplyvňovať vyšetrovania a zakazovať ľuďom ísť na pohreby, kým funkcionári dnešných tribúnov sa aj počas núdzového stavu zabávali. Aj takáto paródia na dnešný sviatok mnohých ľudí odvádza od jeho pravého významu, keďže sa ho zmocnili politici, ktorých cieľom nie je ani demokracia, ani sloboda, ani rovnosť a ani kompetentnosť. Teda všetko to, čo sme považovali za nevyhnutnú výbavu politikov v Nežnej revolúcii. Ale ak zase stratíme pamäť a spravíme takú chybu a týchto gaunerov znova podporíme, bude sa naďalej predlžovať agónia republiky a bude pretrvávať láska k totalitným režimom. A tak môžeme pokračovať ďalších tridsať rokov. Ale aj o tomto je slovenský variant demokracie...
Želám pekné prežitie dnešného sviatku ľuďom, čo verili a veria, nech si zachovajú aspoň vnútornú slobodu, nech si napriek všetkému zachovajú racionálnosť a pamäť, bez ktorých sa sloboda a demokracia stávajú paródiou na významnú historickú udalosť našich novodobých moderných dejín.
*
*
*
*
Ďakujem za prečítanie. Zdieľajte. A hlavne, komunikujme, možno aj ostro, no bez vulgarizmov, invektív a dehumanizácie.
*
Keď sa s mojím textom stotožňujete, šírte ho, ZDIEĽAJTE, posielajte na e-maily, aby sa dostal do širšieho povedomia, aby sa zo slov stali činy, aby sa veci začali meniť. Sprostredkujte môj text ľuďom, ktorí nechodia na sociálne siete. Ďakujem za slušnú a konštruktívnu diskusiu, taká mňa a všetkých nás posúva k dobrým riešeniam.
*
Skutočná zmena školstva = skutočná zmena spoločnosti = skutočná zmena politiky.
*
PhDr. Ján Papuga, PhD., pedagóg, rodič, spisovateľ, aktivista
*
*
www.janpapuga.sk * Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * Školoveda * Sekcia pedagógov a školskej komunity * Ján Papuga - školstvo, pedagogika, politika * Knihy Jána Papugu * janpapuga.blog.pravda.sk