V súvislosti s umelou inteligenciou a inými digitálnymi vymoženosťami je pravda, že časť samotných rodičov vkladá do rúk deťom multimédiá už v ranom detstve. Stačí, keď im dá mobil a deti v ňom pozerajú nevinnú rozprávku. Už majú tendenciu skúmať, čo tento prístroj dokáže. Isto, aj rodičia reagujú na rôzne nebezpečenstvá doby a mnohí z nich majú zásadu, že deťom dajú technológie až v primeranom veku, hoci si myslím, že ani dieťa na začiatku tínedžerského veku by nemalo byť pretechnizované. Netreba však zabúdať na to, že sprístupnenie multimédií deťom sa rovná aj učeniu zodpovedného a časovo obmedzeného narábania s prístrojmi. A to má robiť najmä rodina, nie iba škola.
V súvislosti s digitálnymi vymoženosťami je zarážajúce, že rôzne multimediálne produkty (vrátane televíznych) sú plné násilia, erotiky, vulgarity, krutosti, navádzania na nesprávne činy, propagácie škodlivých ideológií a pod. a tieto sú deťom voľne dostupné (aj s ignorovaním štátu, čo potom hlása varovania pred technológiami) a budujú v nich stereotypy, ktoré sú oveľa nebezpečnejšie ako ťukanie hry na mobile.
Z najnovších možností sa nám v ostatných rokoch objavila umelá inteligencia (UI). Niečo ako komunikačne efektívny a rýchly sprostredkovateľ komplexných informácií. Do veľmi veľkej miery dokáže tento vynález pomáhať žiakom i dospelým v rôznych oblastiach. Na druhej strane si treba uvedomiť, že umelá inteligencia nie je v stave stopercentnej neomylnosti. Žiaľ, deti majú tendenciu uveriť počítačovej autorite, stotožniť sa s ňou, učiť sa od nej. Preto je potrebné, aby sa najprv rozmýšľalo o produktoch umelej inteligencie pred tým, ako ju budeme využívať na zmysluplnú činnosť. Pripomínam, že je to dôležitá úloha aj rodiny, ktorá neraz umožňuje deťom prístup k multimédiám ako zábavu, čím buduje závislosť a odbúrava detské myslenie a premýšľanie.
Druckerova banda vycítila po inklúzii ďalšie finančné prostriedky na pre zmenu umelú inteligenciu. Hoci to zakrýva pod slovami o konštruktívnom využívaní digitálnych možností, vskutku im ide o masové aplikovanie UI do vyučovania. A to v čo najskoršom možnom veku. Doslova ma vydesil tento článok: „Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR zverejnilo metodické príručky pre MATERSKÉ ŠKOLY, ktoré majú pripraviť deti na svet umelej inteligencie.“ (teraz.sk). Isto, keď rodičia dávajú deťom technológie priam do bábätkovskej postieľky, kto má deti varovať pred ich používaním ak nie škola? Ale aplikovať túto tému do materskej školy považujem za zvrhlosť najmä v stave, keďže deti predškolského veku musia čo najlepšie zvládnuť úplne iné obsahy a kompetencie. Zavádzať UI do materskej školy s takou dokonalou didaktickou metodikou od ministerstva (kiež by nám tak pomáhali pri zavádzaní tej hroznej reformy) je predčasné. Jednak sa to nedá bez toho, aby učitelia názorne nepracovali s technológiami, jednak úlohy materskej školy vnímam úplne inak (a dúfam, že nie iba ja). Deti sa majú pripravovať do školy, rozvíjajú a učia sa samoobslužné činnosti, hrajú sa, skladajú rôzne tvary a objekty, chodia do prírody, hrajú kolektívne hry, spievajú, tancujú, recitujú, vytvárajú formičkami z piesku rôzne útvary, počúvajú rozprávky, čo im číta učiteľka, vytvárajú si fonematické uvedomovanie a pod. Viesť ich v takomto nízkom veku k systematickému vnímaniu UI považujem za krádež prirodzenosti detstva, ktoré aspoň v škole nemusí byť pod paľbou digitalizmu. Najmä v súvislosti s faktom, že konštruktívna práca s UI a inými technológiami má čas do vyššieho veku detí. Nijako z nich v neskoršom veku neubúda schopnosť pracovať s modernými možnosťami, ba vtedy je to prirodzenejšie, keďže je pravdepodobné, že staršie deti stoja zoči-voči digitálnym technológiám pravidelnejšie a, žiaľ, intenzívnejšie. Pozor, ako som mnoho ráz uviedol, technológie nepovažujem iba za nebezpečenstvo, platí staré známe: dobrý sluha, zlý pán. Budú asi dôležitým prostriedkom rôznych pracovných i tvorivých činností. Ale viac ako manipulácia s nimi je oveľa dôležitejšie nájsť si k nim zlatú strednú cestu, i keď tlak na ich využívanie bude silnieť (teda aspoň u nás, lebo k nám sa návrat ku knihe dostaví až po zničení, zdementnení ďalšej generácie detí). Ako som uviedol v predchádzajúcom článku, aj tie zdanlivo najlepšie vynálezy a metódy sa nesmú aplikovať v extrémistickej podobe. Majú byť možnosťou, nie stredobodom pozornosti.
Umelá inteligencia, najmä v stave, že stále nie je presná (o to viac však nebezpečne sugestívna), by sa mala dostať do osnov minimálne od 2. stupňa základnej školy. A to tiež v podobe, akú som vyššie naznačil. Zavesiť dieťa na mobily a počítače, príp. tablety aj počas hodín v škole aj u starších detí považujem za vymývanie mozgov. A to najmä pri deťoch, ktorým rodičia aj po škole dovolia byť celý čas na internete („na mobile“). Osamelým deťom alebo deťom s nejakým problémom môže internet predstavovať personifikovaného priateľa, útočisko, čo tiež nie je ideálny psychologický stav. Ale v tomto prípade treba vychovávať aj rodičov, nie iba žiakov v škole.
Zdravé a šťastné dieťa neznamená, že vie dokonalo narábať s technológiami. Zdravé dieťa si vyberá spôsob práce, vie dodržiavať psychohygienu, ovláda viacero kompetencií a vie robiť aj niečo iné ako ťukať od rána do večera na klávesnice či dotykové obrazovky.
Fotografia je zo zdrojov ministerstva školstva. Je výstižná, najmä tie vlny.
Odkaz na link s predchádzajúcim článkom: https://janpapuga.sk/drucker-a-ini-hochstapleri-urcite-nebudu-diktovat-ako-sa-ma-ucit-28-2026/
*
*
*
Keď sa s mojím textom stotožňujete, šírte ho, zdieľajte, posielajte na e-maily, aby sa dostal do širšieho povedomia, aby sa zo slov stali činy, aby sa veci začali meniť. Sprostredkujte môj text ľuďom, ktorí nechodia na sociálne siete. A nezabúdajte: Skutočná zmena školstva = skutočná zmena spoločnosti = skutočná zmena politiky. Ďakujem za slušnú a konštruktívnu diskusiu, taká mňa a všetkých nás posúva k dobrým riešeniam.
*
PhDr. Ján Papuga, PhD., pedagóg, rodič, spisovateľ
*
*
www.janpapuga.sk * Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * Školoveda * Sekcia pedagógov a školskej komunity * Ján Papuga - školstvo, pedagogika, politika * Knihy Jána Papugu * janpapuga.blog.pravda.sk * https://janpapuga.sk/2materialy/