Fotografia s odkazom nižšie koluje na internete, ako aj rôzne články, že sa časť vyspelejšieho západného školstva vracia ku klasickejším metódam vyučovania. Vždy to hovorím, novinky v pedagogike a metodike, hoci sú aj prínosné, vždy preberáme v extrémnej podobe, poprieme všetky staršie (klasickejšie) metódy a tie nové považujeme za najlepšie na svete. Politici do nich nalejú kopec peňazí. A po krátkom čase zistíme, že sú na nič, ba škodia žiakom, ich vzdelávaniu i výchove. Ale tlak na učiteľov sa vyvíja, aby boli moderní a išli v línii politikov a úradníkov, čo nemajú tú najzákladnejšiu empatiu k žiakom a pedagógom, nieto ešte nejakú praktickú skúsenosť. A ak ju majú, tak k zmenám pristupujú egocentricky, nie podľa požiadaviek oveľa skúsenejších učiteľov. Najprv to bolo tak s inklúziou, potom sa fetišizovali interaktívne tabule, dnes sa prikazuje implementovať umelá inteligencia...
Ja som však s tým nikdy nemal problém, a to učím už 25 rokov, teda som zažil rôzne iniciatívy ministrov školstva. Som veľký zástanca digitalizácie byrokracie v školstve, modernej techniky, no nikdy moderné technológie nevyužívam ako hlavnú metódu vyučovania neplnoletých detí. Na hodinách som nikdy nevyužil interaktívnu tabuľu. Keď so žiakmi riešime cvičenia, vpisujú si poznatky do mnou vytvorených pracovných listov. Keď potrebujeme text, čítame ho z naozajstnej knihy. Moji žiaci sa nemusia vracať ku knihám, zadávam im čítanie pravidelne a dôkladne si overujem, či dielo prečítali, pričom pokojne môžu využiť aj „čítanie“ audioknihy. Na našich hodinách diskutujeme, teda neoverujem ich vedomosti iba písomkami. Keď však potrebujem obrázok, buď ho premietnem na dataprojektore, alebo im dám kolovať obrázok v ozajstnej knihe. Keď potrebujem pustiť nahrávku alebo audiovizuálne dielo, neváham využiť multimédiá. Ale nezaraďujem ich otrocky do každej jednej vyučovacej hodiny. Moji žiaci môžu malú časť prác odovzdať písané na počítači. Ale väčšinu textov musia písať rukopisne, pričom musia dávať pozor na čitateľnosť (nie krasopis) a grafickú úpravu. Keď niečo neviem a ani žiakom to nenapadne, využívame internet i umelú inteligenciu. Ale s upozornením, že sa nesmieme spoliehať iba na takýto spôsob hľadania poznatkov.
Určite nemienim v súčasnosti, aj keď na to naši nekompetentní politici dávajú milióny, zapracovávať umelú inteligenciu na každú vyučovaciu hodinu. Ja som zástancom toho, že vo vyučovaní treba využívať diskurz viacerých spôsobov vyučovania a využívať tie najlepšie metódy, nech sú moderné či klasické. Ako sú dobré moderné, tak sú dobré aj klasické spôsoby vyučovania. Extrémne a hurónske preberanie metód, ktoré sa zdajú skôr trendové ako účinné, je výrazom totálnej nekompetentnosti tých, čo nám to zhora prikazujú. A tá ich nekompetentnosť, ba neľudskosť vyniká najmä v tom, že požadujú „digitalizáciu“ detí už v mladšom školskom (ba predškolskom) veku!
Ja ako pedagóg som na to nenaskočil a nemyslím si, že by boli moje vyučovacie hodiny z čiernobieleho filmu. Riadim sa svojimi pedagogickými poznatkami a pedagogickým presvedčením, ktoré mením, aj podľa toho, aká trieda, aký žiak sa mi dostanú do rúk. A podľa toho si vyberám metodiku. Preto odkazy z obrázka Druckerovi nepotrebujem písať, lebo mňa žiadny nekompetentný minister neovplyvní. Vyučujem podľa požiadaviek spoločnosti, podľa overených metód, podľa charakteru školy/triedy. A nie podľa dotácií na rôzne extrémne metódy, ktoré sa po čase ukážu ako neefektívne, ba nebezpečné. Žiadnemu pedagógovi sa nebráni, aby si volil svoje spôsoby podľa odbornosti, ktorú získal štúdiom a skúsenosťou. Aha, inšpekcia... No nech len príde a ukáže, ako sa to robí. A potom im ukážeme my, ako sa inšpekcia nerobí! Nemôže žiadna od škôl odtrhnutá inštitúcia prikazovať učiteľovi, ako má vyučovať. Môže nariadiť obsah, to je však všetko. Moja odvaha postaviť sa im vyplýva z toho, že na mojom prvom mieste je vzdelávací cieľ. A tomu prispôsobujem svoje hodiny. Chráňte si mikropriestor vašich hodín. Keď naplníte obsah a kompetencie, do metód vám nemá čo kto hovoriť. A už vôbec nie politická garda, ktorá tu bude len štyri roky. Chce to síce odvahu. Ale bez nej sa pedagogický stav dopredu nikdy nepohne a nenavráti si svoju dôstojnosť.
PS: K téme „nová reforma“: Robil som si drobný prieskum o tom, ako sa učí po novom. Najčastejšia odpoveď: „Nič nové sa neudialo, učím tak, ako predtým.“
Link na tému o „reforme“: https://janpapuga.sk/nova-obsahova-reforma-vyucovania-na-zs-je-marketingom-v-skutocnosti-je-neaplikovatelna-a-teda-sa-nic-nezmeni/
*
*
*
Keď sa s mojím textom stotožňujete, šírte ho, zdieľajte, posielajte na e-maily, aby sa dostal do širšieho povedomia, aby sa zo slov stali činy, aby sa veci začali meniť. Sprostredkujte môj text ľuďom, ktorí nechodia na sociálne siete. A nezabúdajte: Skutočná zmena školstva = skutočná zmena spoločnosti = skutočná zmena politiky. Ďakujem za slušnú a konštruktívnu diskusiu, taká mňa a všetkých nás posúva k dobrým riešeniam.
*
PhDr. Ján Papuga, PhD., pedagóg, rodič, spisovateľ
*
*
www.janpapuga.sk * Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * Školoveda * Ján Papuga - školstvo, pedagogika, politika * Knihy Jána Papugu * janpapuga.blog.pravda.sk * https://janpapuga.sk/2materialy/