Pre Region Press ďalší diel Školovedy
Minule som ponúkol niekoľko spôsobov na to, ako vybrať dobrú školu. Každý vníma prívlastok dobrý inak, teda je veľmi ťažké, aby sa školy vedeli prispôsobiť všetkým názorom. Potom sa buď neprispôsobujú, alebo sa snažia vychádzať v ústrety rodičom a žiakom. Pravdou však je, že veľká časť škôl má zabezpečený dostatočný počet žiakov podľa spádu a nemusia bojovať o iné deti. Preto môže dôjsť k rôznym problémom a konfliktom, ktoré sú rodičia nútení ignorovať, keďže nemajú kam inam dieťa prehlásiť. Pravda, stále je viac rodičov, čo si platia za súkromné školy alebo si ponechajú deti v domácom vzdelávaní. Poznám takých a plne chápem ich motivácie. Sám sa po komunikácii s kolegami z rôznych kútov Slovenska čudujem, ako veľká časť škôl, riaditeľov a učiteľov pôsobí. Akoby sa zasekli v dávnej dobe a nepochopili, že dnešná generácia (doba) je iná a vyžaduje si odlišný prístup. Ak sa toto nepochopí, môžu sa prehlbovať škody na žiakoch, ktorých vychovávame a vzdelávame pre našu budúcnosť. Stane sa to však ťažko, keď budeme z hľadiska štátu i z vnútra škôl budovať priamo či nepriamo nenávisť k vzdelávaniu, jeho degradáciu, antagonistický vzťah k žiakovi a rodičovi. Alebo vnucovať žiakom frázy namiesto myslenia, chápania a uvažovania bez strachu z vyslovenia názoru. O to je situácia uvedomelého rodiča ťažšia: Doma svoje dieťa vedie k životu v 21. storočí, no musí ho dať do inštitúcie, ktorá je v protipóle k jeho výchove.
Obávam sa, že zmena bez dôraznej reformy v rukách odborníkov z regionálneho školstva, ktorá nemusí byť zdĺhavá, sa nedostaví. Ale, nie vždy všetko stojí na ministerskej reforme. Empatia, asertivita, humanizmus, komunikácia, medziľudské vzťahy by mali byť v DNA pedagógov, ktorí majú v rukách budúcich občanov, voličov. Ako sa môže stať, že uvedené vlastnosti roky vyučujeme, máme ich v učebniciach pedagogiky, rozprávame o nich deťom, prezentujeme ich na stenách škôl, no keď sa vyskytne čo len najmenší problém so žiakom či rodičom, uzavrieme sa a súdime. A hlavne zabúdame na to, akými sme boli my, resp. akými niektorí stále sme. Aj postoj v krízových situáciách je dôležitým kritériom na výber školy. A ak je tento postoj školy škodlivý, opakujem to, čo spomínam stále: Škola nie je iba riaditeľ a učitelia, ale celá komunita. Tá nech ju mení. Dôsledky z ľahostajnosti k fungovaniu škôl zo strany komunít škôl už dnes pociťujeme. A budú sa prehlbovať.
PhDr. Ján Papuga, PhD., pedagóg ZŠ a VŠ