Po publikovaní mojich, dúfam, konštruktívnych kritík regionálneho školstva, najmä jeho politického riadenia, dostávam množstvá spätných väzieb, najviac pozitívnych, z celého územia Slovenska. Zároveň sa dozvedám mnohé názory, ktoré ma obohacujú, lebo ma upozornia aj na iný uhol pohľadu. Aj tým nesúhlasným sa teším, keď sú konštruktívne. Sám žiakov vediem k tomu, aby vyjadrili aj nesúhlas s pedagógom či iným dospelým človekom. Len to musí mať formu, slušnosť a argumentáciu. Preto sa teším rôznym diskusiám a som otvorený osvojiť si pohľad iného človeka.
Pociťujem istú revolučnú eufóriu, keď sa môj článok stretne s priazňou a stane sa virálnym: Poďme do ulíc! Spravme štrajk! Napíšme petíciu! Kandidujte do parlamentu... Samého ma opantáva vlna optimizmu, keď vidím, že je stále veľa ľudí, čo na školstvo pozerajú objektívne, kompetentne, pragmaticky, empaticky, humanisticky, i keď neraz zlostne z jeho zúfalého stavu. Je príjemné vidieť najmä v tejto dobe, že sa ľudia, a najmä učitelia, zhodnú. Napriek tomu, že niektoré návrhy na zmeny formulujem tvrdo, ale to len preto, že pevne verím tomu, že by pomohli celej školskej komunite.
Je to však len eufória, ktorá má veľmi rýchlu schopnosť vyprchať. Aj keď sa moje články tešia čítanosti, nie som človek, ktorý sa hneď vyhlási za ministra, za spasiteľa učiteľov, za nového Komenského. Jednak to o mne musí povedať úplne niekto iný, jednak bez neoblomných spolupracovníkov sa nikto nestane ministrom, spasiteľom učiteľov či Komenským. Eufória prináša endorfíny a predstavte si, že by som ja či iný človek známy v oblasti pedagogiky zvolal nejaké zhromaždenie alebo protest a príde sto ľudí. To pre tých, čo riadia školstvo, neznamená nič, ani sa neobzrú. A ten vedúci predstaviteľ sa týmto poníži, bude urážaný, prepieraný v médiách, budú sa mu vyhrážať, napíšu e-maily jeho zamestnávateľovi, pošlú naňho inšpekciu, jednoducho mu znemožnia existenciu (prežil som niečo podobné vo funkcii riaditeľa). To málokomu stojí zato (ani mne). Úplne iné by to bolo, keby sa zhromaždili masy pedagógov a postavili sa k tomuto vedúcemu (nechcem používať slovo vodca). Ale veľmi dobre vieme, že takéto niečo sa rovná zázraku. Možno tak odbory by vedeli niečo také zvolať, tie sa však zaoberajú skôr platmi a personalistickými vecami. My však pociťujeme, že zmeny čoraz viac potrebujeme v každodennom vyučovaní, ktoré je oklieštené zásahmi nekompetentmých politík. A nemôžeme rátať ani s komorou učiteľov. Takže nemáme ten jeden pilier, čo by sa len tak pre pár ľudí obetoval. Musel by mu chýbať pud sebazáchovy. Keďže podobné otázky dostávam aj ja, úprimne, aj keď neučím roky plný úväzok, ešte by som rád pobudol v škole a pár rokov si odučil. Keby ma od nej odkrojili, bol by som asi nešťastný, a navyše by som prišiel o pravidelný príjem. Isto, pracovných miest je veľa. Ale ja som pedagóg...
Žiaľ, mnohí to nebudete radi počuť, ale v aktuálnom politickom zriadení, ktorý je však všade vo svete, k žiadnej zmene nedôjde bez priameho politického angažovania sa v politike. Isto, môžete dať desať petícií, desať protestov, štrajk... ale zmena bude pomalá a v konečnej podobe symbolická (mini zvýšenie platov). Keď sa rozhľadený učitelia regionálneho školstva s nadhľadom dostanú priamo do vládnucich štruktúr, pôjde to veľmi rýchlo a hlavne systematicky. Len sa pozrite na právnikov, koľko sa ich nasúkalo do politických strán a ako sa má ich cech dobre! 🙂 Prvý by som bol za to, keby školstvo bolo od politiky nezávislé, ale to je utópia. Preto je veľmi potrebné nie iba angažovať sa, ale politicky sa angažovať. No a ak sa niekto dostane vyššie, nesmie zabudnúť, kým bol. Onoho času mi bolo vyčítané, že som školské témy prepájal s politikou. Dokonca som pracoval aj pre politickú stranu. Nemusíte veriť, ale jediným mojím cieľom bolo pomôcť školstvu. Hneď ako sa to nepodarilo, vrátil som sa k bežnému občianstvu. No bola to obeta, lebo som schytal kopec nenávisti a stratil som časť podporovateľov. Len preto, že mi šlo o školstvo. Neviem, či by som sa dal na to druhý raz. Lebo aj politické angažovanie vás môže pripraviť o prácu a česť. Ale išlo mi o princíp. Napriek tomu, že som mal zlú skúsenosť, trvám na tom, že bez zmeny politiky zmena v školstve nebude alebo sa udeje veľmi pomaly. Alebo nám naložia toľko povinností, že sa vykašleme na boj za dobré školstvo.
Takže eufória z tisícového zdieľania mojich textov sa u mňa dostaví, no prísno ju kontrolujem rozumom. Čítanosť mojich textov neznamená, že som kráľ. Máme tu predsa známejších odborníkov na školstvo, a predsa nie sú králi v zmysle, že by sa postavili pred húf nespokojných pedagógov, rodičov a žiakov. Toto všetko je teda moja odpoveď pre tých, čo píšu niečo v zmysle: poďme niečo spraviť. Avšak podpora článku na internete nemusí byť rovná priamej a fyzicky hmotnej podpore ľudí vedúcim, ktorí by sa za nás postavili. Napriek tomu budem naďalej písať a otvárať témy, dúfajúc, že sa stane niečo, čo mne alebo niekomu inému povie, že sa oplatí obetovať.
Napriek môjmu drobnému skepticizmu, ktorý som v článku rozvinul, predsa len niečo skúsim. Som administrátorom dvoch učiteľských stránok. Jedna z nich je Školoveda, v ktorej je otvorenejšia debata o školstve, ale v prieniku s politikou, čo všetko riadi. Skúsme si našu silu. Bez akejkoľvek eufórie sa rozhodnite, či by ste napriek mojim vetám o niečo revolučné stáli a prihláste sa na túto stránku, kde môžeme otvorene uvažovať. Ale iba vtedy, ak je váš postoj dlhodobý, a ak si uvedomujete, že (zatiaľ) to bez politiky nejde a potrebujeme ju dostať k nám. Možno sa stane zázrak a aktívnych pedagógov, učiteľov, žiakov bude veľmi veľa. A vtedy sa môžeme zamyslieť čo ďalej... Isto viete, že pred voľbami ťaháme za dlhší koniec 🙂
PS: Nedávno som zverejnil video s pozvánkou na maturitný ples v Česku, kde dvaja plnoletí chalani imitovali jeden druh sexu. Mojím cieľom bolo to, čo vždy hovorím: Mentorujme a vychovávajme deti aj vo vyššom veku! Jeden z tých chalanov mi napísal a povedal mi, že majú z toho problémy. Poprosil ma, aby som všetko zmazal. Rázne, ale pedagogicky som mu dohovoril, upozornil na to, že nemôžu vešať na internet takéto videá a nech rozmýšľajú, kým niečo spravia. A videá som bezodkladne zmazal. Dostali príučku a dúfam, že ako naša generácia v detstve sa aj oni na tomto poučia z robenia hlúpostí.
*
*
*
Ďakujem za prečítanie. Zdieľajte. A hlavne, komunikujme, možno aj ostro, no bez vulgarizmov, invektív a dehumanizácie.
*
*
*
Keď sa s mojím textom stotožňujete, šírte ho, ZDIEĽAJTE, posielajte na e-maily, aby sa dostal do širšieho povedomia, aby sa zo slov stali činy, aby sa veci začali meniť. Sprostredkujte môj text ľuďom, ktorí nechodia na sociálne siete. A nezabúdajte: Skutočná zmena školstva = skutočná zmena spoločnosti = skutočná zmena politiky. Ďakujem za slušnú a konštruktívnu diskusiu, taká mňa a všetkých nás posúva k dobrým riešeniam.
*
PhDr. Ján Papuga, PhD., pedagóg, rodič, spisovateľ
*
janpapuga@gmail.com
*
www.janpapuga.sk * Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * Školoveda * Sekcia pedagógov a školskej komunity * Ján Papuga - školstvo, pedagogika, politika * Knihy Jána Papugu * janpapuga.blog.pravda.sk