OTVORENÝ ŠKOLSKÝ ODKAZ POLITICKÝM VÍŤAZOM 29. FEBRUÁRA

Máme po voľbách a čakáme, koho nám politicky dosadia do ministerstva školstva, ktoré je základňou dobre fungujúceho štátu, spoločnosti, komunity. Doteraz bolo v rukách rôznych politických deviantov, ktorí k nemu nemali cit, nemali odbornosť a skúsenosť so špecifickou a jedinečnou pedagogickou prácou. Preto sa mnohí domnievame, že školstvo už dlhé roky nie je prioritou vlád. A to sa potom odráža na kvalite výchovy a vzdelávania, čo sa ukazuje na „ne-/vybavenosti“ ľudí, ktorí vychádzajú z roky deštruovaného školstva. Preto učitelia každými voľbami trpia, koho im do rezortu nanominujú, keďže predchádzajúci ministri boli viac-menej hanbou regionálneho školstva. Žiaľ, minister školstva je najčastejšie politická funkcia, preto sa zriedka dočkáme odborného (pedagogicko-pragmatického) riadenia vraj apolitického školstva.
V týchto dňoch sa bude konštituovať nová vláda a budú sa obsadzovať ministerstvá. Medzi členmi víťazných strán sú aj ľudia, ktorí pôsobili v regionálnom školstve, majú pedagogický cit a dlhodobo sa venujú školstvu, teda neobjavili sa zrazu pred voľbami. Možno nie sú hotovými politickými „expertmi“ na školy, ako sa mnohí politici v posledných mesiacoch prezentovali, ale sú to ľudia, ktorí sú známi učiteľskej verejnosti, sú učitelia. Neučitelia už ukázali, ako nezvládli školstvo. Dajme šancu kolegom. Týmto apelujem aj na nové koaličné strany, aby školstvo nebrali iba do počtu, ale vzali si ho ako krásny a nesmierne dôležitý rezort, ktorý potrebuje vážnu pomoc. Nie iba ekonomickú, ale pomoc človeka, ktorý je z praxe a zároveň vie na nej stavať.
Venujem sa školstvu dlho, preto mi dovoľte pár rád. Možno netreba začať písaním obrovskej mnohoročnej koncepcie školstva, kde si precvičia svoje štylizačné schopnosti mnohí teoretici, úradníci, ideológovia či akademici. Učiteľov si môžete získať už drobnými zmenami, ktoré nič nestoja, sú rýchlo realizovateľné a ich aplikácia upokojí bičom dratých učiteľov. …aby mali pocit, že učia pre život. …aby nemuseli odsúvať žiakov pre vypĺňanie tlačív, ktoré nikto nečíta a nijako neposúvajú školstvo vpred. …aby sa nebáli byť iní, robiť veci inak a pokúšať sa meniť totalitné školstvo na školstvo súčasné. Často drobné krôčiky etablujú ministra tak, že sa s ním učitelia konečne stotožnia. A potom sa oveľa ľahšie pustíme do veľkej vzdelávacej i legislatívnej reformy školstva – učitelia pocítia motiváciu. Druhá moja rada je nebáť sa vymeniť zabetónovaných úradníkov, ktorí sú už myšlienkovo vzdialení od súčasnej školy a veci riešia roky zaužívanými postupmi, prezentujúc ich ministrovi ako najlepšie. A minister neznalý regionálne školstvo vezme ich riešenia, ktoré síce na papieri vyzerajú dobre… Nie je vždy zárukou kvality práce pre školstvo úradnícka prax. Často máme v okolí ľudí, učiteľov, mentorov, ktorí by ministrovi vedeli pomôcť viac ako úradnícky káder. Lebo sú z každodennej praxe. No aj to chce ministra, ktorý vie takýchto ľudí vyhľadať a motivovať pre prácu školstvo. V ďalšom rade si treba uvedomiť, že vysoké školstvo nie je regionálne. Dosadiť na post riešiaci regionálne školstvo akademika nie je vždy výhrou, najmä ak jeho skúsenosť je výlučne s vysokoškolskou pedagogikou.
Najdôležitejšia zmena (!), ktorá sa musí udiať, je úplná zmena zákona o školskej správe a samospráve, z ktorej sa stal boľševikmi, papalášmi a rôznymi záujmovými skupinami ľahko zneužiteľný dokument, napr. pri voľbách riaditeľov škôl. Tento možno kedysi zákon s dobrým zámerom spravil zo škôl slúžky politiky, obral ich o suverenitu, ale učiteľov aj o svoje dôstojné postavenie v spoločnosti. Stal sa šíriteľom strachu, neistoty a prostriedkom manipulácie. Spravil z riaditeľov úradnícke krysy, ktoré si neraz musia presadzovať autokraticky svoju vôľu, aby neprišli o svoju prácu. Ak sa tento zákon nevymení, nepohneme sa ani o krok k slobodnej a demokratickej škole, ktorá by vychovávala občanov, ktorí by už nikdy nedovolili odovzdať Slovensko zločincom, nemorálnym politikom, kazisvetom, agresorom a iným naničhodníkom.