KOPNITE SI DO UČITEĽA

Súvisiaci link: https://www.tvnoviny.sk/domace/1972727_teoriu-ovladaju-no-v-triedach-to-nevidiet-ucitelia-priznali-ze-moderne-ucit-nevedia?fbclid=IwAR3HfL5BnCU2xiZhmr87B2_btKdHG74qJrdU-QGUJ6I8IM99n4ugbYVfhnU
Ešteže redaktorka Andrea Šprochová záver reportáže zostrihala tak, že sme z nej nevyšli ako neschopní (má viac rozhľadu ako iní…). Stojí za zamyslenie, o čo ide Živici, keď spravila už druhý výskum, ktorý v štýle Ineko dehonestuje prácu učiteľov bez znalosti kontextu. A tým kontextom je, že systémové nastavenie školstva spravilo z učiteľov byroúradníkov, ktorí hľadajú dierky v čase, aby mohli žiakov aspoň v minimálnej miere pripravovať na život (akákoľvek maximalizácia by viedla k sankciám). Vedenie Živice sa síce zmenilo, avšak už tento druhý výskum (o prvom som písal v článku Kriticky o kritickom myslení) je namierený proti učiteľom, ktorí vo veľkej miere naozaj nevládzu napĺňať stupňujúce sa nároky, ktoré neraz nesúvisia (!) s vyučovaním. A zaujímavé je, že sa k týmto živicovským výskumom vyjadruje vždy politický kandidát za opozičnú stranu, bývalý predstaviteľ Živice, ktorý práve pre politické ambície Živicu opustil. (Na okraj, pre tú antipolitickú legislatívu z ministerstva asi zvesím certifikáty zo Zelenej školy zo stien našej školy a ignorujem zapájanie sa do tohto projektu, lebo pri mojej veľkohubosti ma ešte obvinia z propagácie politiky, t. j. Zelenej školy = Živice = opozičný politický predstaviteľ školstva.) Ak chce kandidát na ministra upozorniť na devastované školstvo kopaním do učiteľov, ktorí ho ešte ako-tak držia nad vodou, tak pre mňa rozhodne nie je dôveryhodný. Keďže som apolitický a nezávislý občan, pragmatický (sedlácky rozum) a už aj skúsený učiteľ, sotva sa niekedy dostanem k ministerskému korytu alebo k okoliu ministerstva. Ale ak by hypotetická možnosť bola, skopal by som úplne iné zložky školstva. Áno, priznávam, v systéme je kopec veľmi zlých a nekvalitných učiteľov/riaditeľov. Ale zase je na vine systém. Nie oni, nie školy, nie samosprávy. Ale nastavenie školstva! A ak niekto nezačne práve touto premisou v skutočnej až ráznej reforme, nemá moju dôveru. Práve od tohto všetkého sa odvíja šťastie detí, využívanie skupinových prác, tvorivej činnosti, učenie pre život, školská klíma a pod. Len tento nechutný a nebezpečný trend ponižovania učiteľského stavu je veľmi nebezpečný a demotivujúci (otázka laika: Načo im potom pridávať peniaze? – viď internetové diskusie). Alebo si snáď rýchlokvasení reformátori a analytici, ba najnovšie „influenceri“ myslia, že to bude učiteľ robiť dobrovoľne? Z presvedčenia? Na úkor svojej rodiny? Na úkor dovoleniek a voľného času? Za opľúvanie verejnosťou? Nie, žijeme v kapitalizme a učiteľ musí mať, keď už nie platové podmienky, tak aspoň tie najlepšie materiálne podmienky v škole, slobodu, s prepáčením, bez buzerácie orgánov, čo nevedia, čo je škola…
Len na chvíľu si predstavujem, že sa do funkcie, úradu dostane niekto, kto vidí školstvo bez kontextu. To je chyba, ktorá sa opakuje a bude nás stáť veľmi, veľmi veľa. Nehovoriac o generácii, ktorá sedí v školských laviciach, sorry, moderne: plazí sa, leží, vyskajuje, preskakuje v triede, po laviciach, pod lavicami, vešia sa o dataprojektor a pod.
Snáď posledná myšlienka: Čo je moderné učenie? Dataprojektor? Interaktívna tabuľa? Skupinová práca? Riešenie kvízov? Učenie v prírode? To je tu už roky, učitelia to v rámci svojich nedôstojných možností robia. Možno si ani neuvedomujú, že to je tá modernosť, a preto sa sami v dotazníkoch ponížia. A potom idete robiť vodičák: tabuľa, zošúverené vzorové testy, monológ. Idete na školenie o BOZP: monológ, jeden hasiaci prístroj na ukážku, sedenie v laviciach. Alebo idete na školenie o správaní sa k zákazníkom: dataprojektor, monológ, sedenie v laviciach. Aby sa nestalo, že sa žiaci naučia hypermodernosti, no život, na ktorý ich máme pripravovať, im zostrihne hrebienky – a nielen život na Slovensku. Nebudem menovať, ale istá veľmi tvorivá škola má absolventov, ktorý aj vďaka prehnanému modernizovaniu sú v živote neuplatniteľní a možno nešťastní, keďže nepoznajú aj klasický prístup, ktorý možno nie je ideálny, ale je overený. A to sa považujem za moderného pedagóga/riaditeľa. Riadim sa však starým antickým frazeologizmom, ktorý treba v akejkoľvek premene školstva i štátu pochopiť: zlatá stredná cesta… A tá je aj našou záchranou v topiacom sa školstve, hoci neraz jej uplatňovanie vyzerá ako naša neschopnosť…neschopnosť vyučovať…moderne.