Pre RegionPress
V krajinách s úspešným školstvom dávno prišli na to, že vzdelávanie sa začína i končí učiteľom. Nielen jeho kvalitou z hľadiska pedagogiky a odbornosti, ale aj jeho osobnosťou, suverenitou, slobodou v metodike, motiváciou a dostatkom prostriedkov na vyučovanie. Práve tieto atribúty sú dôležité na skutočnú motiváciu absolventov učiteľstva, aby si učenie nevyberali ako poslednú možnosť. A aby sme neboli odkázaní na nekvalitných učiteľov, ktorých je pre dlhodobú devastáciu školstva tiež dosť.
Slovenské orgány však namiesto dôkladnej personalistiky pedagogického stavu robia skôr opak, čím odrádzajú aj učiteľov, ktorí zatiaľ držia školstvo ako barly. Požadujú od nás skokové zmeny rovné zázraku, no riešenie výberu a odmeňovania učiteľov sa realizuje symbolickými nárastmi platov, mysliac si, že sa mladí masovo pohrnú do vyučovania.
Niekedy mám pocit, že sa tu schválne systematicky ničí a demotivuje súčasný i ten budúci učiteľský stav. Učitelia sa vykresľujú ako pedofili a iní kriminálnici a ministerstvo to potvrdí odobrením zákona o lustrovaní minulosti učiteľa ako jediného z povolaní pracujúcimi s deťmi. Učitelia sú zúfalí zo stavu školstva, ktorý si odnášajú aj žiaci, no keby chceli vyvinúť politickú zmenu, už budú prenasledovaní štátom, keďže ich zviazal novelou zákona na politickú objednávku. Ak chceme dobrého riaditeľa, musíme sa vnucovať zriaďovateľovi a tancovať podľa jeho hudby. Ak by sme chceli inovovať učenie a viesť hodiny inak, potrebujeme k tomu nekonečné byrokratické povolenia alebo riskujeme perzekúcie od inšpekcie. Ak chceme pomôcť deťom s individuálnym vzdelávaním alebo poruchami učenia, prídu kontroly, čo povedia, ako zle to robíme. Ak sa spraví protest, tak sa nám z ministerstva vysmejú, že nás bolo iba pár nespokojencov a vôbec sa neberie do úvahy téma protestu. Kto by v takomto stave chcel riskovať za jeden z najmenších učiteľských platov vydať sa dráhou učiteľa, na ktorého sa doslova poľuje a predháňa sa, kto mu a ako sťaží situáciu. Len aby nevzpriečil štandardom.
Toto sa zákonite odráža na strachu učiteľa byť iným, ale najmä na jeho sebaúcte. Stráca sa akákoľvek snaha robiť veci inak napriek tomu, že to 21. storočie vyžaduje. Niekedy si myslím, že je zámer držať inteligenciu v takomto stave. Inak by sa rýchlo odhalilo, kto stojí za degradáciou školstva a vôbec za degradáciou vzdelávania. Tam by sme však prirodzenú inteligenciu podopretú skúsenosťou hľadať nemohli. Výsledkom toho bude politikou zničená a spoločensky ľahostajná generácia.