Aj keď to nie je priamo školská téma… Odkedy sa ministerka pôdohospodárstva zaujíma o diplomaciu? Práve tá, čo aj s druhou za rovnakú stranu majú spolu desiatky škandálov. Čína je veľmoc. Mnohé jej produkty chcene či nechcene používame. Aj keď si uvedomujeme, že to tam s ľudskými právami je, povedzme, iné ako v demokratických krajinách (či demokraciu predstierajúcich). Prezidentku som už kritizoval za jej rozhodnutie podpísať deštruktívne školské zákony z dielne nekompetentných politikov. Ale teraz ju obdivujem, že otvorila tému ľudských práv v Číne, keďže jej presvedčenie (a aj mnohé dôkazy) ju motivovalo vyjadriť sa k tomu. Máme niekoľko dokladov o tom, že v Číne naozaj dochádza k problematickému aplikovaniu ľudských práv. A naša Matečná bez ohľadu na to, čo je pravda, povie, že prezidentka tým ohrozila, zjednodušene povedané, obchody s Čínou. Necítite tu ten charakter? Predstavme si, že v krajine, s ktorou obchodujeme, naozaj dochádza k ubližovaniu ľuďom, k ich ponižovaniu, k týraniu detí či popieraniu základných práv. Aj vtedy je obchod nad prehliadnutím negatívnych javov, ktoré možno vedú aj k smrti ľudí??? V tejto dobe je kapitál na prvom mieste. A Matečná je modelový príklad toho. V akej dobe to žijeme, keď je obchod viac ako život? Slová pani prezidentky v tomto schvaľujem, no desí ma, že exekutívny orgán povýšil obchod nad všetko ostatné. O to viac, že sa to zosobnilo v osobe ženy, ktorá mala dať politike ľudský rozmer. A to nehovoriac o jej výrokoch o ničení slovenských lesov.
A pridám svoju tradičnú vetu: Čo my potom od tých žiakov/detí chceme?