V školách vedieme žiakov k vzťahu k životnému prostrediu a k jeho ochrane. Realizuje sa to rôznymi aktivitami a existujú aj projekty na environmentálnu výchovu. Na našej škole pravidelne robíme brigády, triedime odpad, vysádzame zeleň a pozývame si odborníkov na stretnutia so žiakmi s témami životného prostredia a prírody. Takéto aktivity sa však dejú na mnohých školách. Tu si totiž veľmi dobre uvedomujeme, čo môže spôsobiť environmentálna negramotnosť, resp. čo spôsobuje. Napriek nekvalitným a preplneným štátnym vzdelávacím programom by sa dalo povedať, že škola sa stáva akýmsi centrom environmentalistiky pre deti a mládež. Avšak, máme to veľmi zložité. Na jednej strane žiakom ukazujeme dôležitosť prírody, na druhej strane sme svedkami brutálnej devastácie biosféry nielen vo svete, ale aj u nás na Slovensku, o čom nás presvedčujú mnohé dokumentárne fotografie, videozáznamy, ale aj vlastné skúsenosti. Pília sa stromy v mestách, v lesoch a horách, ťaží sa drevo, v súvislosti s poľnohospodárstvom sa využívajú škodlivé látky, znečisťujú sa rieky a jazerá, netriedi sa odpad, tvoria sa skládky a pod. Samotný štát, miestna samospráva negatívne ovplyvňujú vzťah k zeleni. Často sa za devastáciou skrývajú osobnosti spoločenského života, ktoré, paradoxne, filozofujú o životnom prostredí.
…už vo fáze plánovania výstavby sa s požehnaním úradov vyrúbu stromu. Pod zámienkou chorobnosti a často bez náhradnej výstavby. Ignoráciu najvyššieho stupňa týchto dní bolo znivočenie zdravých borovíc v okolí Mohyly M. R. Štefánika pre zlý výhľad. Ak sa zase zapojíte do enviroprojektu, vyžiada si to toľko papierov, že sa stráca ekologický cieľ. Na druhej strane je tu aj ľudská sebeckosť. Do práce radšej autom… Odpíliť strom, aby na niekoho nespadol (pozor, aj bilboardy sú potenciálne nebezpečné)… Odstrániť strom, lebo tieni… Zabetónovať trávnik, lebo nemám kde parkovať… Bývať čo najbližšie k lesu… Vystrieľať divú zver, ktorá sa utieka k ľudským obydliam…
Ako to zmeniť? Žiaľ, škola to nezvládne. Tá nerozhoduje o zeleni Slovenska. Často ani nie obyčajný občan. Všetko ničenie prírody je v súlade so zákonmi, tak nepomôže ani kvalitná envirovýchova.
Všetko spomenuté je v protiklade so snahami škôl vychovať žiaka so vzťahom k Zemi. Takýchto protikladov je veľmi veľa aj v iných oblastiach. Učitelia ťahajú za kratší koniec. A kým budú slová v rozpore so skutkami, k zmene nedospejeme, lebo žiaci si veľmi dobre uvedomujú tento rozpor. Kým to však svet pochopí, môže byť neskoro – a to nie je klišé.