pre RegionPress
Ako slovenčinár vnímam želania k novému roku ako frázy a klišé, keďže uplynie pár dní po 1. januári a všetko je po starom. Na druhej strane sa mi nepáči, ak niekto preposiela texty, básničky, čo kolujú po internete namiesto svojich slov. Je to skôr otravné ako úprimné. Aj preto píšem k sviatkom vlastné texty, i keď veľmi neverím novoročným frázam. Avšak som učiteľ, tak istý typ viery v lepšie časy by som mal šíriť žiakom. O to je dnes naše povolanie ťažšie. Neraz musíme šíriť pozitívne posolstvá, ktoré sú často v opozícii s dianím vo svete. Veď už v novom roku počujeme o horení lesov, týraní zvierat, bombardovaní krajín. Ak však zaujmeme skeptický postoj, môžu si ho osvojiť aj naši žiaci, resp. nebudú mať žiadnu oporu v snahe pozitívne meniť svet. Toto všetko mi beží mysľou, keď píšem novoročné želania. Hovorí sa však, že ak niečomu veríme, tak sa to splní. Preto svoju rubriku o školstve predsa len začnem želaniami.
Školám želám slobodu a apolitickosť, ktorá sa požadovala už počas nežnej revolúcie. Aby suverenita riaditeľov a učiteľov beztrestne otvárala nezávislé a zdravo kritické obzory žiakov. Želám žiakom spokojných učiteľov a rodičov. Nezabúdať, že práve spokojnosť sa aj bez kadejakých reforiem ihneď prejaví na kvalite vyučovania a výchovy. Nech už má akúkoľvek podobu, mala už dávno prísť. Ďalej želám, ak už to musí byť, skúsených a múdrych politikov, ktorí budú riadiť školstvo, ktorí ním budú žiť, nie mrhať jeho prostriedkami a systematicky ponižovať, podceňovať učiteľov a všetkých v školách. Želám v školstve pokoj a zdravý sedliacky rozum, aby sme neboli experimentálnymi dielňami rôznych reformátorov, ktorí nevidia rozdiel medzi skutočnými potrebami škôl a zbytočnými či neoverenými novinkami v systéme. Želám školstvu aj flexibilitu, lebo niektoré zmeny sa nemôžu realizovať slimačím tempom. Rodičom želám, aby si uvedomili svoju moc a skutočnú príčinu zlyhávania školstva, aby našli hranice medzi svojimi a učiteľskými kompetenciami, a aby zvažovali nároky na detstvo svojich detí.
Verím, že sa raz celá komunita školy spojí a zúčastní sa na zmenách v školstve namiesto nekompetentných politikov a úradníkov s obmedzeným číselným pohľadom, ktorí sa radi chopia aktivity namiesto nás. V neposlednom rade si všetci uvedomme, že my tvoríme školu napriek tomu, že nám tento status roky popierajú. Inak sa zmena v školstve… hm… zmena vo svete neudeje.