Učitelia, už to nejako v školách!

Učitelia stredných škôl učia dištančne z budov škôl. Aj takto sa rieši totálne zanedbanie IKT vybavenia škôl i tried. Zaráža ma, že liberálny minister a jeho spolupracovníci, ktorých si dotiahol na ministerstvo, ktorí oduševnene rečnili na rôznych konferenciách o slobode, teraz dali jednoznačný príkaz: učitelia zostanú v škole a budú učiť dištančne. Isto, v bohatých a vyhľadávaných školách to nie je problém. V médiách hovoria predstavitelia takých škôl, ako majú všetko pripravené, ako je všetko ideálne, a tým politici a úradníci majú dojem, že to ide najlepšie. No škôl máme viac a majú rozličnú úroveň vybavenia. Myslieť si, že každý stredoškolský učiteľ má k dispozícii 5-6 hodín počítač s dobrým pripojením a hlavne má v škole miesto, kde je ticho, je neznalosťou reality. Takýto ideálny alebo aspoň štandardný stav už dávno mali pripraviť politici, keďže o IKT gramotnosti sa hovorí dlhé roky. Ministerstvo sa však s ľahkosťou pierka teší, že sa robí dištančné vzdelávanie. Na uvedených dobre vybavených školách. A čo ostatné? Isto, nedá sa zo dňa na deň radikálne skvalitniť multimediálne vybanie škôl, nie je to vina novej vlády. Preto mala zostať voľba, či majú zostať učitelia výlučne v školách, práve na vedeniach škôl, právnych subjektov. Nech samy posúdia, či nechajú učiteľov pracovať doma, ako sa to nechalo v réžii vysokých škôl. Nech sami nastavia kvalitu dištančného vzdelávania umožnením práce doma. A potom nejakým spôsobom učiteľov pracujúcich doma kompenzovať (nemusí ísť o obrovskú sumu, len o poplatok za siete), keďže ich súkromie, energie a internet supluje učebné pomôcky, ktoré má zabezpečiť štát. Nie, najlepšie je zavrieť učiteľov do škôl a zase ich nechať improvizovať za obyčajné ďakujem, ktoré je síce krásne slovo, ale počúvame iba to za príliš časté suplovanie nedostatkov v školstve. Veď kde inde ušetriť, keď nie v školách.

 

 

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com  FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo učiteľov a priateľov vyučovania slovenčiny * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * FB skupina: Riazanet – BA-NM * www . janpapuga . sk

Zdieľajte tento text, ak sa s ním stotožňujete, je verejný, netreba osobitný súhlas.  Ak sa text nedá zdieľať, príčinou je nastavenie skupiny. Posielajte tento text na vyššie miesta, ak sa s ním stotožňujete. Ukážte ho ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa menia veci. Ministerstvu školstva a iným vládnucim politikom bol text zaslaný.

  1. 10. 2020

 

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

Nejde o ochranné opatrenia alebo Zatvorenie stredoškolákov

Dejavú, opatrenia sa opakujú. Keďže veľká časť obyvateľov nemá na pokuty ani na právnikov a už vôbec nie dlhé roky na doťahovanie sa na tých našich slávnych súdoch, tak radšej sa radšej skloníme ako v Otrokovi od Ivana Kraska a poslúchneme. Žiaľ, učitelia musia o to viac, keďže zápis v registri trestov je pre nás nezmazateľný a osudný. Nejde mi teraz o to, že by som spochybňoval vyhlásené opatrenia. Isto nie, prevencia pomáha pri desiatkach nebezpečných a oveľa nebezpečnejších chorôb. Ale toto, čo nám predpisujú, je veľmi ďaleko od ochranných opatrení. Jedine v zmysle, že sa politickí predstavitelia chránia sami, čo je však prirodzené i logické. Predstavte si, že by ste boli v koži vlády a nič nespravíte. Každý jeden, čo by ochorel, nebodaj zomrel, by bol pripísaný koalícii. A tá vznikla preto, aby menila veľmi zlé nastavený stav štátu, je preto logické, že nechce byť obviňovaná za ohrozenie občanov, čím by mohla aj padnúť. My prví, čo teraz kritizujeme tvrdé opatrenia, by sme sa do nich pustili, keby sa rozhodli ísť trebárs švédskou cestou a obetovali by niekoľko desiatok či stoviek životov, lebo táto choroba je jedna zo smrteľných. Z tohto hľadiska vládu plne chápem. Len si nenahovárajme, že ide o ochranné opatrenie. Ochranné opatrenie by bola celoslovenská karanténa. Keď sa už naskočilo na strach z jednej z mnohých chorôb, tak priznajme, že jediné riešenie je niekoľkotýždňová izolácia. Teda ak ozaj chceme zabrániť šíreniu tohto konkrétneho vírusu. Netreba však dlho rozmýšľať, čo by to spravilo so Slovenskom z rôznych hľadísk. Preto sa hľadá menšie zlo, no tak, aby sa nestratili politické preferencie.

V prvom rade, ak teda pristúpime na ohrozenie občanov, by mali školy zatvoriť všetky. Veď bije do očí to, že nechávajú otvorené základné školy, aby nemuseli rodičia zostať doma. Rodičia predstavujú ekonomickú silu a sú v prvom rade potenciálni voliči. Riskne sa teda ponechanie detí do 15 rokov v budovách s desiatkami a stovkami iných ľudí. Zatvorením stredných škôl sa ani doprava v preplnených prostriedkoch nerieši. Možno sa preriedi, no stále veľká časť detí sa bude prevážať v preplnenej mestskej, obecnej preprave, kde nie je možné dodržať jednu zo základných a donekonečna opakovaných téz –  odstup. Nasadiť rúška celej základnej škole je rizikom, ktoré nechcem ďalej opisovať. Nechať otvorené základné školy je očividne ekonomické rozhodnutie. Na druhej strane, zavrieť ich by bolo druhou ranou do fungovania Slovenska. Tvrdo povedané, zachráňme časť žiakov a časť ekonomiky, kým to nezrazí čísla a rekordy po testovaniach. (Problém mám trochu s logikou, lebo podľa rôznych správ žiaci nepatria do rizikových skupín.)

Zarazilo ma, s akou ľahkosťou sa stanovilo dištančné vzdelávanie: Prechádzame na dištančné vzdelávanie, hurá! Mnohí učitelia nemajú takú techniku či spoľahlivý a stabilný internet (videokonferencia vyžadujú veľmi veľa pamäte a prenosu dát). Mnohé témy vyučovania je takmer nemožné vyučovať online. A podobne je to zo strany študentov. Veľa z nich potrebuje kontaktné učenie, nehovoriac o dôležitosti vykonávania praxí „v teréne“, nehovoriac o žiakoch s poruchami učenia, ktorí potrebujú individuálny prístup, hoci už majú občiansky preukaz. Ďalej nemusia mať prístup k počítaču, k internetu, máme aj sociálne slabších žiakov. Alebo má rodina viacero súrodencov, ktorí tiež potrebujú prístup k počítaču. Alebo majú jeden počítač, ktorý využíva jeden z rodičov v rámci práce doma. Kadejaké materiály na portáloch o dištančnom vzdelávaní sú úplne zbytočné, sú potemkinovskou dedinou, najmä keď žiaci či učitelia nemajú prístup k multimédiám, resp. ku kvalitnému pripojeniu a hardvéru.

Okrem toho sa stredné školy zatvorili najmä preto, že vraj stredoškoláci sú samostatnejší a rodičia nemusia byť s nimi doma. Omyl! Aj deti do 18 rokov i viac potrebujú pomoc i kontrolu rodičov. Aj pri učení sa. Alebo pri nútení do učenia, čo veľká časť rodičov pozná. A čo varenie, pranie? Stredoškolák je povinný variť si? Aj stredoškoláci sú stále deti, a tak rodičom pribudne k vlastnej práci starostlivosť o deti počas ich neprítomnosti doma a po práci sa musia preprogramovať na ich školu. (Veď žiaci z obdobia korony dlho zostanú deťmi, keďže ich vedomosti a kompetencie budú ovplyvnené prerušovaním učenia, rušením maturít, a to budúci zamestnávateľ nemusí tolerovať, zostanú na krku rodičom.) A to nespomínam adolescentov, čo si mýlia dištančné vzdelávanie s voľnom. Asi si ťažko predstavíme, že ich bude naháňať polícia či vojsko. Zase iba rodičia, ktorí budú najmenej osem hodín v práci, aby mali prostriedky na prípadné vypnutie krajiny. A to nespomínam rodičov pracujúcich na zmeny, na dlhšiu pracovnú dobu, rodičov zo záchranárskych zložiek či rodičov pravidelne na služobných cestách. Stredoškolák je relatívne samostatný, stále však potrebuje rodičov, ktorí však v čase korona „vyučovania“ nebudú doma.

 

Takže vo vyhlásených opatreniach nehľadajte logiku a ani ochranu zdravia. Ide iba o to, aby nevznikla revolta občanov, a aby neboli politici obviňovaní z nekonania. Naučili sme sa totiž konať v znení frazeologizmu ani z voza ani na voz, a preto musia politici rozhodovať na rozhraní dvoch krajností.. Opatrenia sú potrebné, teda keď sme už nabehli na vlnu strachu, no ich nelogickosť a stupňovanie spravia obrovské škody, nie iba ekonomické. No nijaké opatrenia by zase destabilizovali politický systém.

Takže, ak opatrenie, zatvorme všetky školy. Hoci, nie je známe, že školy a žiaci by boli vysoko rizikovými v súvislosti s pandémiou. Ak má byť dištančné vzdelávanie, prosím, len nie tak, že nám pomáhajú všelijakými portálmi, webinármi, pracovnými listami, mysliac si, že priemerný učiteľ nevie komunikovať cez webovú kameru. Ale nech sa učiteľ/škola/žiak zabezpečí kvalitnou výpočtovou technikou, vysokorýchlostným internetom, ktorý je v školách už roky ten istý a zastaraný, ale aj učebnicami na každý jeden predmet, aby si žiaci online vyložené učivo, neraz s početnými šumami, mohli utvrdzovať listovaním v knihe, aby dištančné vyučovanie nevyzeralo, že sa zapne videokonferencia a učiteľ diktuje poznámky, keďže žiaci nemajú k dispozícii učebný materiál. Je nemysliteľné, aby si učiteľ v rámci svojho platu zháňal fixy na tabule, rôzne príručky či toaletný papier a v tomto prípade hardvér a internet. (Len si na chvíľu predstavte, že by ste išli pracovať do redakcie novín a povedali by vám, že musíte mať svoj počítač a internet.) Za to všetko, čo nám v našom stave doposiaľ spôsobili a za nekompetentnosť politikov a úradníkov, ktorí nás dohnali k nadľudským i ponižujúcim činom? Ďakujem je síce zázračné slovo, no z toho mikroekonomika v našich domácnostiach neprežije.

Kolegovia a rodičia, žiaci, tento stav nikto z nás nespôsobil, hrôza z korony je celosvetová. Napriek tomu, že dlhodobo suplujeme vážne nedostatky školstva, máme medzi sebou spory, čo vyplývajú práve zo zle nastavených školských politík, nevstupujme do konfliktov, netraumatizujme naše deti ešte viac. Komunikujme, raďme sa navzájom, počúvajme sa. Aj keď som učiteľ, neznamená to, že mám najlepší patent na online vyučovanie a výchovu. Aj keď som rodič, nemôžem úplne rezignovať na  dohliadanie na vzdelanie svojho dieťaťa. Ale, milí kolegovia, rodičia nie sú učitelia a stredoškoláci sú tiež len deti s nevyhnutnou potrebou psychohygieny a s potrebou venovať sa aj vlastným záujmom. Nezahrňte   ich úlohami, akoby bol váš predmet ten najdôležitejší, akoby mali 24 hodín na samoštúdium, akoby nemali iné povinnosti. (Pamätáte si, aj preto nás ministerstvo zahrnulo na začiatku korony stovkami nariadení, lebo sme sami nenašli strednú cestu.) Nezahrňte žiakov tak, že rodičia budú musieť suplovať učiteľov po pracovnej šichte bez možnosti oddychu a plnenia si rodičovských povinností. (Sami sme mnohí rodičia.) Vyhýbajme sa konfliktom, ktoré nám nastolil tento nenormálny stav, ktorý bude pravdepodobne trvať veľmi dlho. Potrebujeme rodičov v našom hnutí, sú priami a silní svedkovia fungovania slovenského školstva, majú moc nám a našim žiakom pomôcť. Rodičia, neohovárajte učiteľov, ak už tohto stavu budete mať dosť, a ak si poviete, že učíte bezplatne to, čo by mali učitelia s platom. Radšej konkrétneho učiteľa oslovte a povedzte, že nevládzete, vyslovte, čo vám prekáža. A rovnako aj vy študenti. Je jasné, že nemôžete stagnovať. No dajte vedieť svojim pedagógom spätnú väzbu, ak vám to začne prerastať cez hlavu. Sú vážnejšie problémy ako vynechať časť vzdelávania. Ale musíme nájsť kompromis, aby sme znížili škody na sebe, škody vyplývajúce zo stavu, ktorý nastal a neraz ho riešia aj tí, čo nevedia ako.

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com  FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo učiteľov a priateľov vyučovania slovenčiny * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * FB skupina: Riazanet – BA-NM * www . janpapuga . sk

Zdieľajte tento text, ak sa s ním stotožňujete, je verejný, netreba osobitný súhlas.  Ak sa text nedá zdieľať, príčinou je nastavenie skupiny. Posielajte tento text na vyššie miesta, ak sa s ním stotožňujete. Ukážte ho ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa menia veci. Ministerstvu školstva a iným vládnucim politikom bol text zaslaný.

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

Kusý a Goliáš

Pána starostu Mgr. Rudolfa Kusého, bývalého učiteľa, poznám, odkedy bol aktivistom a poslancom a snažil sa so svojimi spolupracovníkmi zosadiť bývalého starostu Mestskej časti Bratislava Nové Mesto. Chodil medzi stovky ľudí a komunikoval s nimi. Vtedy som aj ja zažil to, čo sú to hrozby developera. Bojovali sme proti stavbe na jednom z najpokojnejších a najzelenších námestí v Bratislave – Námestia Biely kríž. Založilo sa aj združenie, robili sa brigády, sadili sa stromy a p. Kusý nám vo všetkom pomáhal. Bol to môj prvý dotyk s komunálnou politikou otvorenou občanom na rozdiel od frimelovského úradu, ktorý staval ostošesť. Teraz už chápem, prečo to robili (pozri nižšie). No vtedy sme boli plní ideálov a viery, že zastavíme zastavovanie Nového Mesta na čele s novým starostom a „jeho“ samosprávou. Žiaľ, ak niekto kúpi pozemok a splní podmienky, prípadne mu to odobrí okres či magistrát, je málo šancí, aby SAMOspráva zabránila stavbe. Preto sa aj v súčasnosti na Bielom kríži stavia a stavia sa po celej Bratislave aj na tých najnepredstaviteľnejších miestach (najnovšie sa ničí dimitrovka, moje druhé miesto detstva).

O pár rokov neskôr som bol tri roky riaditeľom základnej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Nového Mesta na čele so starostom Kusým. Isto, mohlo to vyzerať ako moje dosadenie do funkcie za jeho občiansku podporu, ako to vraveli moji nepriatelia alebo nepriatelia starostu. Klebeta sa ľahko šíri a nepotrebuje overenie. O riaditeľovi však rozhoduje rada školy, starosta nie je pri voľbe prítomný a nemá možnosť prinútiť hlasovať za „vyvoleného“ riaditeľa (hoci, keď pozerám súčasné výberká, beží vyvolenosť ako samozrejmosť). Viem len to, že sa ústne vyjadril, že som dobrý kandidát, keďže poznal moju prácu pre školu a prácu aktivistu v rámci školskej problematiky. Ale o mieste v škole ma neinformoval on, ale vtedajší poslanci, ktorí tiež poznajú moju prácu. Chcem pripomenúť, že som nebol politik, nekandidoval som za politika a starostovu skupinu som podporoval len ako občan, čo je proti nelogickej výstavbe a rúbaniu zelene v meste. Niekoľko článkov mi vyšlo v Bratislavských novinách o tejto téme ešte v čase, keď som Kusého nepoznal. A ešte, aby to bolo kompletné, pozval som ako obyvateľ Rače pána starostu na krst mojej knihy odohrávajúcej sa v Bratislave a v Novom Meste, ktorý mi usporiadala distribučná spoločnosť. Preto, lebo tematicky moja kniha súvisí s jeho názormi o životnom prostredí. Okrem toho som si prenajal Stredisko kultúry Vajnorská na krst a logicky mi prišlo pozvať na krst zriaďovateľa tohto Strediska. Nič viac za tým nebolo. Pravdou je, že Frimmela by som nepozval, s ním ma nespájalo vôbec nič.

V pozícii riaditeľa som s p. Kusým vychádzal profesionálne, dohováral mi, aby som na seba neupozorňoval (nie kvôli nemu) a hlavne sa zaujímal o moju prácu, či plním to, čo som sľúbil na výberovom konaní a na školskom úrade. Nekontroloval ma cez papiere a tabuľky, ale prítomnosťou v škole, rozhovorom, telefonátom a prítomnosťou na aktivitách školy, čo však robí vo všetkých školách BA-NM. Videl na rozdiel od poslancov zvolených v posledných komunálkach, že som napravil všetky ukazovatele školy, ktoré boli zničené za predchádzajúceho vedenia. Pripomínam, že som zdedil dlh 40 000 eur – sprenevera. A dostal som sa do ekonomicky, personálne i materiálne zdevastovanej školy. Aj preto som spravil chybu, ktorá by sa všade inde tolerovala, pre ktorú po mne išli tí noví „slušní“, „progresívni“ či „demokratickí“ poslanci. On spravil jedinú vec – podržal ma a neakceptoval ich žiadosť o moje odvolanie, na čo mal plné právo. A prečo? Lebo videl, že školu otáčam a mením s obrovskou podporou rodičov, učiteľov i žiakov.

Prepáčte mi ten dlhý úvod, no trolovia a zákerní ľudia na internete, žiaľ i zo zastupiteľstva, ktorí sa o školu nezaujímajú, nič o nej nevedia a netušia o nič o pedagogike mi už narobili kopec problémov, verejne špinia moje meno bezúhonného občana aj po mojom odstúpení a melú si stále svoje len preto, že som sa pred nimi nesklonil a nezľakol som sa ich. Nikdy v škole neboli (ak nemuseli), nijako jej nepomohli a čítali iba verejnú správu o mojej kontrole, ktorá bola očividne zaujatá a subjektívna a konala sa len pár mesiacov po mojom zvolení do funkcie, počas ktorých som musel riešiť bordel, čo tam zostal. Keď som povedal, že viem všetko dokázať a vysvetliť, neprišli. No starosta sa zaujímal o moju prácu, o kolegov, o školu aj v rámci svojich širokých povinností. Takže podporil ma ako obyčajného zamestnanca školy s dôrazom na to, že vedel, v akom stave školu dostávam a ako ju mením. Nechcem, aby tu zase nejaký … písal, že som mal obrovské výhody, že ma starosta dotoval a vyťahoval do obrovských funkcií, že som mal vesmírne výhody. Preto som vám potreboval napísať celú históriu môjho vzťahu k jednému z mnohých verejne činných osôb, ktoré poznám.

Až po tomto úvode prejdem k hlavnej téme. Starosta narazil a kopol Goliášovi do… to je jedno. Je známy tým, že vie vyjednávať s developermi, aby pri stavaní pomohli aj občanom okolitej stavby. To by mala byť podľa mňa zákonná samozrejmosť. Asi by som rovno odišiel bývať do ruskej zemľanky, keby mi buchli bez kompenzácií futbalový štadión k domu. I keď, sú také kompenzácie, aby takúto stavbu vykompenzovali??? Spočiatku bol známy aj tým, že tvrdo bojoval proti developerom. Na verejnom stretnutí vravel, že sa naňho chystajú trestné oznámenia, že ho vypočúva polícia, že ho nechutne ohovárajú… Lebo občan vidí len to, že starosta podpísal súhlas s výstavbou, a tým sa postavil proti nim. Avšak, začnime vidieť iné veci. Ak developer má majetok (pozemok) a povolenia, starostovi či inému štatutárovi neostáva nič iné ako podpísať. Môže sa sem-tam štvorcovať, ale napokon musí dať štempel. Je to jeho zákonná povinnosť. O tom, že sa musí riadiť zlým zákonom, netreba hovoriť. Myslím, že sú to ešte mečiarovsko-ficovské paragrafy,  ktoré nahrávajú masívnej a neraz nelogickej zástavbe na vzácnych miestach alebo pri pokojných sídliskách či námestiach priateľom vybraných ľudí a politikov. A položte si otázku, prečo asi nemajú poslanci vo vláde záujem meniť tieto obludné pravidlá poškodzujúce bežných občanov. Je pri tom príliš veľa záujmov, no nie záujem občana. Starosta sa môže vzpriečiť, môže znižovať poschodia domu, môže zadávať neúmerné požiadavky… Ale ak sa developer slušne povedané nahnevá, tak to dopadne ako s pánom Kusým. A asi vieme, že developer má oveľa lepšie právne služby ako bežný miestny úrad, bežná obec a navyše má slušné kanály na to, aby očierňoval toho, čo mu bráni. Starosta sa teda vzoprel, aby obránil záujem občanov. Isto, v mnohých prípadoch sa nevzoprel. Ale tu vidíme, prečo nie. Samospráva nie je vláda, a aj keď je zákon očividne zlý, nemôže ho ignorovať. Tým je samospráva po každých voľbách v rovnakej pozícii. Ľudia dúfajú, že ich nové vedenie oslobodí od nezmyselných stavieb, preto tak volia, no potom zase narazia na to, že jednoducho sa musí vydať stavebné povolenie, lebo zákon… Nech by bola aj polmiliónová petícia, stavať sa bude – aj toto je obrovská chyba, že ani petícia nemá dosah na často otrasné a panoramaticky rušivé, ba škodlivé stavby.

Som veľmi zvedavý, ako to s pánom starostom v tomto prípade dopadne, lebo podpora Novomešťanov je stále silná a sám mu držím palce. Kusý je príkladom toho, že samospráva nemá v zásadných rozhodnutiach kompetencie, a ak sa objaví developer, získa povolenia, predá pozemky, dostane požehnanie magistrátu či okresu (aj tie sa musia riadiť zlou, ale planou legislatívou), tak postaví hoci aj lunapark pod Hradom. (Hm, veď niečo také sa aj tam stavia!)

Neberte teda môj text ako obranu starostu za každú cenu. Chcem len poukázať na to, čo skutočne samospráva nemôže, hoci na ňu tlačíme a chceme prežiť dôstojný život bez baráku oproti oknu, bez pumpy vedľa detského ihriska, bez pohľadu na sklobetón namiesto pohľadu na rieku či les, bez zastavaných častí namiesto parkov a promenád. No tlačiť musíme inde – na vysokú politiku, na poslancov NRSR, na vládu a ministerstvá. Tie určujú, ako budú fungovať samosprávy, hoci sa hrajú na decentralizáciu a dajú samospráve moc vtedy, keď sa im nehodí alebo ich obťažuje. Ale tí, čo tí zákony tvorili, vedeli, prečo nedať ľuďom v obciach takú moc, že zabránia výstavbe spriateleným firmám, aby potom nejaký ten bytík ponúkla. Teraz je na tlak správny čas, keďže sa ohlásila reforma samosprávy.

Keďže som bol 28 rokov Novomešťanom, chvíľu aj pod vedením starostu Kusého, dovolil by som si aj pár rád starostovi, o ktorom sa píšu aj veľmi kritické veci a s niektorými sa stotožňujem, pritom by sa dali elegantne riešiť. Miestny úrad má oddelenia, ktoré fungujú perfektne, robia obrovskú agendu často za obyčajný tabuľkový plat. No sú tu aj oddelenia, ktoré byrokratizujú, nie sú vlajkovou loďou, neodpovedajú na otázky, pozerajú sa na občanov zvrchu, nemajú ten pravý progresívny nadhľad a schopnosť vidieť perspektívne a dokonca idú proti starostovi. Nehovoriac o tom, že na niektorých pozíciách chýbajú vedúci pracovníci s profilom, ktorí by mali spĺňať. Hoci, za taký plat… Ako riaditeľ som mal problém s ekonomickým oddelením. Bolo veľmi smutné počúvať, že majú našu školu v zuboch a potom počúvať, že som si nedal poradiť, hoci som školu z dlhu zo sprenevery dostal. Mnoho mojich  známych zas hovorí, že skôr jalová krava porodí, ako sa dočkajú odpovede z Junáckej v zákonnej lehote. Aj pán starosta má problém s termínmi, čo je síce opodstatnené, no občan to berie ako zlyhanie a dôvod na kritiku.

P. Kusý je demokrat, humanista a slušný človek, no musí vidieť, čo si ľudia navolili do posledného zastupiteľstva. A to, že tam má mnoho nespokojencov, lebo ich Zelená hliadka nevyhrala (domnievam sa, že opodstatnene). V zastupiteľstve poznám osobne alebo podľa aktivít len pár poslancov, čo konajú slušne, sú ústretoví, zaujímajú sa a nedovolia si správať sa na zastupiteľstve ako babky zo Slnce, seno… A aj keď už nie som Novomešťan poznám prácu týchto pár poslancov. A nepotrebujem ani čítať ich marketingové statusy na FB. No tí zvyšní mi nestoja za ďalšie slová, no rešpektujem vôľu obyvateľov. S mnohými poslancami môžete, pán starosta, rátať. No mnohí sú s vami v opozícii a neodpustia vám, že ste s náskokom vyhrali. Napriek tomu by bolo dobré na zmieri popracovať a vypočuť si niekedy ozaj závažné pripomienky aj opozičných síl, ktoré aj mňa znepokojili. Bolo by aj dobré zapracovať na ľuďoch a porozmýšľať, koho si chováte na prsiach v najbližších pozíciách. Lebo na povrchu je všetko dobré, je konsenzus, no za vaším chrbtom sa deje opak a to môže mať rôzne dôsledky. Jedným z nich som aj ja, ktorý som bol nimi šikanovaný, ohováraný a spochybňovaný len preto, že sme my dvaja spolu dobre vychádzali a súhlasili ste s mojimi zmenami v škole. A videli ste úspechy, ktoré získali nemalé financie. Napriek dôkazom, svedectvám a argumentom sa nedali v tomto politickom odpore voči mne ako apolitickému štatutárovi zlomiť a ponorili ma na výberovom konaní v prospech kandidátky, ktorá má problematickú profesijnú minulosť. Moja chyba vyplývala len z toho, že som dostal školu v otrasnom ekonomicko-hospodárskom stave a musel som sa správať nie ako pedagóg, ale ako krízový manažér. Nepovažujem sa za najlepšieho riaditeľa, no škola bola dobre naštartovaná a stála sa pojmom. Napokon som pre pár politických záujmov musel odísť z práce, ktorú som miloval. (A ani zďaleka to nebolo o inšpekcii, ktorá na mňa striehla.)

Otvorene sa hovorí, že za vaším obvinením stoja ľudia z vášho okolia. Možno aj to je politická taktika, nechutná, ale je. No ak chcete aj naďalej kandidovať za starostu, radil by som vám začať ľudí brať s rezervou. Ale chápem to, sám som narazil pre to, že som ľuďom dával šancu. Ako vy.

Váš prípad je teda emblematický. Stali ste sa známym, kandidovali ste na VÚC s veľkým úspechom a do NRSR. To sa neodpúšťa. Hľadala sa rozbuška, našla sa, prispeli do nej draví developeri a ničí sa vám vaše meno. Držím vám palce v tomto boji so systémom a silno verím, že túto vašu skúsenosť pretavíte skôr či neskôr do legislatívnej činnosti alebo do tlaku, aby sa zákony zmenili tak, že starosta nemusí podpisovať stavby s nožom na krku, že nemusí bojovať s Goliášom.

 

Publikované v Nezaradené | Jeden komentár

Chrapúnstvo inšpekcie alebo cynizmus ministra?

Myslel som si, že chrapúnstvo sa po nástupe nového ministra školstva a vlády so vzťahom k obyčajným ľuďom, občanom, učiteľom pominie alebo sa aspoň začne vytrácať. Roky sa tu hovorí o fínskom školstve, o šťastí detí, o debyrokratizácii a o reforme školstva. No napriek tomu, že sa proklamuje a niečo sa ako-tak najmä vďaka presvedčeným učiteľom mení, máme tu inštitúciu, ktorá uviazla v stredoveku a jej konanie hraničí so slušnosťou a zmyslom pre školstvo, pre situáciu škôl, do ktorej ich dostali politici, so zmyslom pre zmysel výchovno-vzdelávacieho procesu. Je ňou nedotknuteľná Štátna školská inšpekcia, inštitúcia ktorá je na čele s Kalmárovou štátom v štáte a škodí školám, akoby to bolo jej jediné poslanie. A napriek doslova hororovým zážitkom s ňou si ide ďalej, šíri strach a niet v nej náznaku pre sebareflexiu. Pritom keď sa na ňu obrátite, dostanete ako odpoveď prázdne frázy a vyhováranie sa, že nemá v kompetencii radiť a pomáhať. A od riešenia ozaj vážnych problémov sa dištancuje alebo ich ignoruje. Najmä ak ide o školu so silným zázemím.
Minulú jar sme zažili nevídanú situáciu. Zavreli sa školy. Aby žiaci neprišli o vyučovanie a výchovno-vzdelávacie návyky, väčšina škôl v rámci svojich možností, ktoré sú výsledkom dlhodobého zanedbávania školstva, sa pustila do dištančného vzdelávania žiakov, ktorí sa neraz museli naháňať k počítačom. Učitelia na svojich počítačoch, za svoje energie a v čase, keď sa museli starať aj o vlastné deti, realizovali rôzne formy online komunikácie, aby žiaci nestagnovali. Učili sa spolu so žiakmi. Dokonca niektorí z nich navštevovali domácnosti žiakov bez výpočtovej techniky, aby im doručili texty na učenie a precvičovanie. A popri tom museli interpretovať rôzne nariadenia ministerstva, schémy a sledovať rôzne portály, ktoré mali vraj pomôcť. Zároveň niektorí kolegovia klesli na plate. A to všetko sa robilo v strese z neznámeho, v strachu o zdravie a z deprivácie nemožnosti vykonávať svoju prácu v budovách škôl, v triedach so žiakmi, v priamej interakcii, čo je hlavnou podstatou práce pedagóga. A keď sa zdalo, že sa ako-tak nastúpilo na diaľkové vzdelávanie, múdrym politikom napadlo buchnúť nás predčasne na mesiac do škôl, ohroziť naše zdravie a poveriť nás prácou bacharov v triedach dozerajúcich na izoláciu detí a zároveň nám ponechali úlohu vykonávať online učiteľov. Nehovorím ani o riaditeľoch, ktorí v práci nocovali a pokúšali sa aplikovať stovky nariadení či od ministerstva, hygieny, alebo zriaďovateľa tak, aby škola aspoň trochu pripomínala humanitnú a sociálnu inštitúciu, nie skladisko hygienicky nezávadných žiakov. Pracovný ča učiteľov sa neúmerne natiahol, keďže sa škola rozskupinkovala a jednotlivé skupinky mali harmonogramy na aktivity, ktoré bolo treba dodržať.
V televízii sa minister a jeho spolupracovníci vyjadrovali, že sa všetko doberie, zopakuje, ustúpi sa z nárokov, že bude dostatok času ma dobratie učiva. Lebo mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne postupy. To však Kalmárovej inkvizícia nerešpektuje a v čase, keď máme za sebou drasticķý polrok a navyše sa epidemiologická situácia opakuje, dochádza k zbytočnej a byrokratickej buzerácii riaditeľov a učiteľov, tých, vďaka ktorým školstvo v čase epidémie fungovalo. Aby bola inšpekcia čo najaktuálnejšia, kontroluje sa dištančné vzdelávanie, ktoré je pre každého z nás nové, vyvíja sa a sčasti sa musí improvizovať, keďže slávne ministerské inštitúcie vrátane inšpekcie len pomaly vytvárajú nástroje dištančného vzdelávania, nehovoriac o nekvalite jednotného školského internetu, ktorý sa už pred rokmi mal nahradiť. Som presvedčený že pre väčšinou inšpektorov je takáto forma vzdelávania rovnako neznáma, no napriek tomu poslušne kontrolujú to, v čom sa nevyznajú. A veď, prečo nie? Je tu ministerská požiadavka vypracovania správy o dištančnom vzdelávaní, na ktorej sa môžu kontrolné úrady uspokojovať. Dokonca kontrolujú byrokratické hodnotenia pedagogických zamestnancov, ktoré vznikajú aj na základe hospitácií. A tých sa fakt v čase corona opatrení dalo zrealizovať neúrekom! Ale veď zákon to požaduje a inšpekcii je úplne jedno, aká situácia tu od jari vládne. Aj na smrteľnú posteľ možno ľahnúť po odovzdaní správy.
A toto všetko sa deje v čase, keď nám minister úprimne ďakuje za vykonanú prácu. Silno pochybujem, že o týchto arogantných kontrolách nevie, resp. že nemôže zasiahnuť. Jeho ďakovný status a vyjadrenia v médiách vyznievajú maximálne cynicky, keď tu máme dočinenia s chrapúňmi z inšpekcie, ktorí doslova kašlú na to, že sme so žiakmi i rodičmi prežili nadľudské obdobie s robili sme, čo sa dalo v kontexte nefungujúceho školstva. Je nechutné, že takáto organizácia prispieva k tomu, že nám chýba duševná pohoda, čo vycítia aj žiaci, a zároveň prehlbuje už i tak veľké poníženie učiteľov zo všetkých strán. Takéto parazitické správanie je v rozpore s modernou spoločnosťou, ktorá potrebuje porozumenie, a ja verím, že ministerstvo okamžite zasiahne. Ba vyzývam ho k tomu. (Nezabudnime, že okrem inšpekčných kontrol školy musia čeliť aj tvrdým kontrolám z hygieny, prípadne iným, keďže sa s nadržanými kontrolórmi roztrhlo vrece. Avšak, takisto na popud vlády, od ktorej by sme očakávali pomoc a empatiu.)
Kolegovia, a vy ma chcete na mieste hlavného inšpektora! Viem, myslíte to úprimne, ale pre mňa by to bol trest. Nesmierne by som tam trpel, lebo odstrániť všetku špinu v tej boľševickej organizácii pripomína kydanie hnoja. Zašpinil by som sa, smrdel by som, no hnoj by nezmizol. Sorry za premiérovský slovník, ale takéto chrapúnstvo v čase potrebnej solidarity ma vytočilo viac ako to, že je Kalmárová predsedníčkou poroty Učiteľ Slovenska a že sa ľúbezne a pokrokovo vyjadruje v rôznych rozhovoroch o tom, ako modernizuje a humanizuje túto betónovú inštitúciu. Keď už toto s učiteľmi nehne, potom sme ozaj stratení! Nevravím o potrebe kontrol v bežných situáciách, sú nutné, ak majú na rozdiel od tých inšpekčných zmysel. Ale sme v situácii, v ktorej sa naša generácia ocitla po prvý raz a zvrátila všetky svoje aktivity na jedinú – ochrániť zdravie. Nie papierovo, ale reálne!

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo učiteľov a priateľov vyučovania slovenčiny * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * FB skupina: Riazanet – BA-NM * www . janpapuga . sk

Zdieľajte tento text, ak sa s ním stotožňujete, je verejný, netreba osobitný súhlas. Ak sa text nedá zdieľať, príčinou je nastavenie skupiny. Posielajte tento text na vyššie miesta, ak sa s ním stotožňujete. Ukážte ho ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa menia veci. Ministerstvu školstva a iným vládnucim politikom bol text zaslaný. Pošlem ho aj prezidentke, skrátka všade.
30. 9. 2020

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

Hľadá sa hlavný školský inšpektor

Onoho času som písal text, prečo by som ja nemohol byť ministrom školstva (https://janpapuga.sk/kto-bude-ministrom/), i keď si reálne uvedomujem, že k tomu treba viac ako pár pozitívnych vyjadrení na FB alebo cez mail. Podobnej téme v súvislosti s inou funkciou sa budem venovať v nasledujúcom texte.
V týchto dňoch sa zverejnilo výberové konanie na hlavného školského inšpektora. I keď neverím, že víťaz nie je už vopred ošetrený, napriek tomu som túto informáciu zdieľal, aby sa čo najviac normálnych, empatických a rozumných ľudí zamyslelo, či by do výberka nevstúpili, či by sa na túto funkciu na rozdiel odo mňa nehodili. Obrátilo sa to však proti mne, keďže kopec ľudí ma vyzvalo, aby som kandidoval ja. I keď ma dôvera kolegov teší, také ľahké to nie je. Radšej by som (hypoteticky) sústredil energiu na toho ministra, lebo jedine z tej pozície sa dokáže školstvo zmeniť. Ale mám aj iné dôvody, prečo sa mi zdá táto kandidatúra u mňa nemožná, zbytočná a mohla by byť jedine ako recesia. Ten hlavný je ten, že neverím, že výberové konanie nebude iba naoko, ako som už uviedol. Nemôžu predsa kadekomu zveriť túto v očiach politikov významnú inštitúciu. Čo ak by prišiel premotivovaný reformátor s liberálnymi myšlienkami a s vlastnou suverenitou? A nebodaj kritik aktuálneho ministra? Ďalší dôvod je, že som s inšpekciou v súdnom spore. Kto by už len pustil žalujúceho do žalovanej inštitúcie? To by chcelo ozaj nezávislosť a uvedomelosť výberovej komisie. Potom je tu fakt, že by som prišiel o slobodu vyjadrovania a konštruktívnej kritiky. To sa predsa hlavnému školskému inšpektorovi nepatrí. Môže to síce vyzerať, že len rečním, a keď sa objaví možnosť zapojiť sa do aktívnej spolupráce, do významnej funkcie, tak sa radšej schovám ako pedagogický teoretik. Nie je to však tak! Aj vďaka svojej otvorenosti, bojovnosti, odbornosti a úprimnosti komunikácie som si získal u mnohých meno a dôveru. A týmto ľuďom radím, píšem pre nich, utešujem ich, vzájomne sa inšpirujeme a posúvame tak učiteľské hnutie. V pozícii hlavného inšpektora by sa stratila táto spolupatričnosť, táto sieť, v ktorej sa stretávame kolegovia s podobnými problémami. Nesmel by som písať na FB, nemohol by som kritizovať (hoci konštruktívne), nemohol by som hocičo publikovať, prišiel by som o svoje vlastnosti, s ktorými sa aktívne zapájam do diania v školstve, do diania v iných oblastiach. Bol by som ďalším, ktorého umlčala funkcia a to by mi bok vyvalilo. Spomeňte si, že som v TV len vyjadril súhlas s bojkotom Testovania 5 a už po mne šli, až som sám skončil ako riaditeľ školy, ktorému sa nepatrí rebelovať, hoci som to robil na odbornej a konštruktívnej úrovni. Súd asi prehrám, lebo je nepísané pravidlo, že riaditeľ poslúcha a je úplne jedno, že mám dôkazy v prospech svojho konania. Súd nemôže uznať precedens neposlušného riaditeľa. Je jedno, že niektorí naši súčasní politici porušujú zásady diplomacie, morálky, jazyka, etiky i slušnosti, riaditeľ nič také nesmie, nie je všemocný politik, papaláš. Mlčať by ma psychicky zabilo. Pritom nikdy nepíšem nič, čo by bolo nelegálne a nekorektné. No funkcionári musia mlčať. Okrem politikov.
Ak by aj náhodou chceli takého, ako som ja, stali by sme sa, kolegovia, rýchlo nepriateľmi. Roky si budujem dôveru a meno. Mesiac vo funkcii šéfa inšpekcie a máme po vzťahu. Jednak by som ani za rok nedokázal zmeniť inšpekciu podľa svojej koncepcie a vašich predstáv, jednak tu nie je dôležitá iba moja koncepcia, ale musí sa plniť aj štátny záujem reprezentovaný pár politikmi, jednak má inšpekcia tak oklieštenú legislatívu, že akákoľvek jej reforma je možná v minimálnej miere. Isto, môžu sa zmeniť zákony, ale to nezávisí od hlavného inšpektora. A okrem toho to vyžaduje dlhý čas a vôľu zákonodarcov. Dobre vieme, ako tí reagujú, ak ide o obrovské zmeny. A inšpekcia práve také potrebuje. Takže žiadny zázrak by som nespravil a len by som sklamal ľudí, čo mi veria, počúval by som, že aj Papuga je rovnaký a prehĺbil by som skepsu učiteľov. Viete, ak mi dáte tehly, cement a čas, dom vám postavím aj sám. Ale povolenie na stavanie nezávisí odo mňa a často je jeho získavanie dlhšie ako postavenie domu. Okrem uvedeného sa netajím, že som aj kritik učiteľov i riaditeľov. Ak mám možnosť pobudnúť len hodinu v škole, dokážem vycítiť, čo na nej nefunguje, čím trpí, ako pracuje so žiakmi a pod. A v prípade takýchto dojmov by som postupoval nekompromisne a sankcionoval by som prešľapy škôl. Získal by som tak hejty, anonymy, vyhrážky, akoby som bol nejaký slávny politik. Som zvyknutý na kritiku, ale osobné invektívy a klebety nesiem ťažko a chcem ochraňovať svoje duševné zdravie, keďže mám rodinu a priateľov.
Inšpektori sú aj úboho platení, často sú to neúspešní pedagógovia alebo sú tak skostnatení, že hovoriť s nimi o zmene je nemožné. Ak sú aj dobrí a ľudskí, tak im legislatíva káže kontrolovať veci, ktoré nijako nezhoršujú alebo nezlepšujú výchovno-vzdelávací proces. Predpokladám teda, že hlavný školský inšpektor narazí na problém s personalistikou, na problém motivácie zamestnancov, na problém rôznych štýlov vykonávania inšpekcie. Predstavte si, že by som nastúpil a začal by som robiť aspoň tie minimálne zmeny, ktoré mi dovoľuje zákon. Inšpektori zvyknutí na staré cestičky by podali výpovede a zas by ma obvinili, čo som to za odborníka, hoci stav personalistiky inšpekcie je dlhodobý a dobre vieme, čo za ľudia sú neraz v pozíciách kontrolórov. Náprava zlého systému presahuje funkčné obdobie inšpektora. Podobné som zažil na ZŠ s MŠ na Riazanskej, kde som ponúkol nový spôsob riadenia predtým socialistickej školy. A napriek úspechom v riadení a napriek vytrvalej argumentácii som po troch rokoch radšej odišiel a vyhrala socialistická koncepcia školy. Silno pochybujem, že by ma na ŠŠI trpeli, keby som začal skutočne robiť to, čo všetci tu, vrátane mňa, očakávame. Vedel by som to, to je jasné, ale narážal by som. Okrem toho by milovníci súčasnej podoby inšpekcie začali vyťahovať, čo som kde-kedy povedal o ministrovi, o systéme, o politikoch, o inšpekcii a pod. A takýto vedúci sa potom ľahko odstráni, keďže sa v slovenskom systéme odpor nenosí, nevypláca a klebeta je viac ako vôľa zmeniť sa.
V neposlednom rade by som nerád prišiel o prácu s deťmi a mladými ľuďmi. S tým súvisí aj niekoľko jedinečných projektov, ktoré mám v pláne a budú ma napĺňať viac ako práca v úrade, ktorý sa má reformovať, no v skutočnosti sa požaduje status quo. Nerozhoduje vôľa nás pedagógov, ale politikov, úradníkov a iných démonov, čo sa okolo školstva motajú.
Koncepcia inšpekcie by nebola problémom. Jej spojovacím bodom by mala byť ľudskosť, odbornosť a výchovno-vzdelávací proces v reálnej triede, nie na papieroch. Bolo by dobré zjednotiť metodiku vykonávania inšpekcie a sústrediť sa výlučne na najčastejšie problémy škôl, o ktorých vedia učitelia, rodičia i žiaci. Inšpekcia musí byť všeobecným poradným orgánov a musí zastávať záujmy učiteľov, žiakov i rodičov. Nemôže sa stať, že na každú druhú sťažnosť napíšu, že nie je v ich kompetencii. Hlavný inšpektor zase musí byť aktívny a má pravidelne podávať návrhy na zlepšenia školstva. Určite treba odstrániť niektoré ciele kontroly a naopak zaradiť predmety kontroly, ktoré sú závažné, keď nefungujú. Inšpekcia musí byť finančne dotovaná viac, aby sa získali kvalitní inšpektori, no musí byť nezávislá, ale s tým, že musí byť možnosť ju auditovať v prípade závažného pochybenia. Musí mať orgán, ktorý ju kontroluje, no iba v prípade zákonom vymedzeného pochybenia. Ale najdôležitejšie je to, aby školy nemali pocit, že ich inšpekcia ide zničiť, ale že im ide pomôcť, upozorniť ich na chyby a pomáhať pri ich odstraňovaní s cieľom vylepšovania vyučovania našich zverencov. Nie je možné, že priebehy inšpekcií sú také diametrálne odlišné a že učitelia zažívajú z inšpektorov traumu ako za hlbokého socializmu. Na druhej strane, v prípade vážnych pochybení má mať inšpekcia právomoc okamžite zasiahnuť na všetkých školách bez ohľadu na zriaďovateľa.
Ak to teda zhrniem, cesta účasti na výberovom konaní je pre mňa zarúbaná. Nie z hľadiska odborného. A nepomôže ani vaša podpora. Rozhodne úzka výberová komisia, tak ako pri riaditeľoch, ktorá má rôzne záujmy. Všetky tie výberové konania sú iba naoko, kým sa nestanoví aj v školstve transparentnosť volieb a verejné vypočutie kandidátov. Nemienim teda strácať energiu prihlásením sa na inšpektora. Možno tak zo srandy 🙂 Bráni mi v tom aj strata slobody, ktorú teraz mám. Slobodu komunikácie. Jedinou cestou je politika, jedine tá môže školstvo zmeniť. Ale tú nedokáže realizovať jednotlivec.
…a ešte link na výberko: https://www.minedu.sk/data/att/17414.pdf

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo učiteľov a priateľov vyučovania slovenčiny * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * www . janpapuga . sk

Zdieľajte tento text, ak sa s ním stotožňujete, je verejný, netreba osobitný súhlas. Ak sa text nedá zdieľať, príčinou je nastavenie skupiny. Posielajte tento text na vyššie miesta, ak sa s ním stotožňujete. Ukážte ho ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa menia veci. Ministerstvu školstva a iným vládnucim politikom bol text zaslaný.

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

Je to o moci riaditeľa?

Regionpress založil nové blogovisko a veľmi ma potešilo, že ma oslovili, aby som im napísal text. Tento raz o moci a riaditeľoch. Nie je to obhajoba, ale uvedenie do kontextu, ktorý je veľmi, veľmi dôležitý. Najmä v súčasnosti.

Je to o moci riaditeľa školy?

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo učiteľov a priateľov vyučovania slovenčiny * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * www . janpapuga . sk

Zdieľajte tento text, ak sa s ním stotožňujete, je verejný, netreba osobitný súhlas. Ak sa text nedá zdieľať, príčinou je nastavenie skupiny. Posielajte tento text na vyššie miesta, ak sa s ním stotožňujete. Ukážte ho ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa menia veci. Ministerstvu školstva a iným vládnucim politikom bol text zaslaný.

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

Videoblog č. 2: Riešenie problémov – odpovede ministerstva – obsahová reforma

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

Videoblog č. 1: Škola sa začína, ako by malo začať školstvo?

Skúšam videoformu. S témou Škola sa začína, ako by malo začať školstvo? Písanie mi ide lepšie, no video je moderné. Tak budem skúšať. Ťažko sa hovorí učiteľovi bez publika, teda dištančnou formou ? Teším sa na konštruktívnu kritiku.
Všetci sa držte!

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

Koniec tradičnej školy?

Sám by som nevedel na mieste vlády, čo spraviť s pandémiou. Snáď si niekto nemyslel, že akýkoľvek vírus pominie v priebehu pol roka. Nie, zaradí sa k ďalším zdravotným hrozbám a potrvá pomerne dlhý čas, kým sa situácia ustáli alebo sa nájde účinná vakcína. Počul som aj názor, že sa s tým treba naučiť žiť. Byť opatrný, no nie na úkor duševného zdravia a reštrikcií, ktoré sú neraz len na efekt, hoci významne ovplyvňujú životy občanov. Ak vláda nič nespraví, padne po ďalších úmrtiach. To isté jej hrozí, ak spraví reštrikcie. Je teda tiež v zložitej situácii, musí zvažovať aj politické dôsledky, keďže má veľké ciele. No v školstve, ako vždy, je situácia iná, špecifická a malo by sa k nej pristupovať odborne, citlivo, osobitne.
Po prezretí si dvojtýždňových opatrení sa vážne obávam, že sa začína narúšať tradičná škola, niekedy sa mi zdá, že účelovo. Teraz nemyslím tradičnú školu v zmysle diktovania poznámok, monologického výkladu či tvrdého sankcionovania žiakov. Ale tradičnú školu v zmysle interaktívnej society v špecializovanej budove, osobných kontaktov so žiakmi a učiteľmi či individuálneho prístupu v prípade riešenia žiackych problémov. Sám sa považujem za moderného učiteľa a privítal by som mnohé liberálne zmeny. Avšak deje sa opak. Čo teraz vidíme v školách? Okná oblepené zákazmi a nariadeniami, odháňanie detí od seba, zápach alkoholických prípravkov na ruky, vyháňanie rodičov z budov…
Neraz sa stretávam s názorom, že cieľom politikov je mať hlúpeho voliča. Ja túto myšlienku nevyznávam, ale má nejakú tú logiku, ak sa pozrieme na to, čo sa dialo so vzdelávaním po roku 1989. A pokračuje to dodnes. Tento raz však oslabenie vzdelávania spôsobil vírus. Či sú opatrenia v súvislosti s ním dostatočné alebo prehnané, to nechávam na názor čitateľa. Avšak ak si niekto myslí, že sa popri rôznych tzv. semaforových pravidlách bude realizovať riadne vyučovanie s povinnosťou návratu k zameškanému učivu počas zatvorených škôl a prípravou na nerušené testovania, je buď mimo skúsenosti s fungovaním škôl, alebo je idealista, ktorý deti a rodičov zavalí od 3. 9. úlohami a domácimi prípravami (povinnosťami) zameranými na predmet s vynechaním mnohých, často potrebnejších kompetencií, ktoré sú nadpredmetovou zložkou vyučovania. Riadne vyučovanie je vskutku ohrozené a tvrdiť opak je potemkinovskou dedinou. Nemožnosť riadne učiť je aj kvôli citovému vypätiu detí, ktoré nielenže budú po bezpečnostných prázdninách doma, ale isto aj pod vplyvom stresu z rôznych opatrení a katastrofických správ. Pravda, im sa nedá vždy vysvetliť, že ich chceme ochrániť, preto budú rôzne reakcie na rôzne situácie v nasledujúcich septembrových dňoch, vrátane odmietania nosenia rúšok. Môžeme teda zabudnúť na vyučovanie, resp. na efektívne osvojovanie si učiva a kompetencií. Momentálne neučím, teda nebudem v prvých dňoch v nejakej škole, ale po vzhliadnutí opatrení vidím, že čas vyučovania bude priam roztrhaný a som rád, že sa na tom nebudem podieľať. Nehovoriac o tom, že niektorí zriaďovatelia pritlačili ešte viac a robia viacero opatrení okrem tých, čo nariadilo ministerstvo. Kolegovia, ozaj vám nezávidím. Ani deťom. Najhoršie je to, že všetka tá spolupatričnosť, rešpekt, spolupráca, sociálne kontakty, zmierňovanie reštrikcií, humanizácia školy, ktoré moderné školy pred vírusom budovali, sa musia v mene ochrany zdravia eliminovať. A že to bude len dva týždne, o tom môžeme iba snívať. Vírus nemizne termínovaním opatrení a obávam sa, že aj totálna izolácia by nezabránila jeho šíreniu. Ale toto je moja domnienka, nie som odborník.
Na ministerských stránkach som našiel návod na dištančné vzdelávanie. Isto, je to jeden z mnohých spôsobov vyučovania. Dlhodobo si ho neviem predstaviť, ani keby vláda dala všetkým notebooky a internet zadarmo (čo by aj mala, ak to chce). Opäť chýba ten sociálny kontakt, pre ktorý je škola významným strediskom detí. Aj rodičia detí v domácom vzdelávaní dbajú o sociálny kontakt s inými ľuďmi, pretože je to nevyhnutnosť psychologicko-fyzického vývinu človeka. Dlhodobo si online vzdelávanie neviem predstaviť ani z dôvodu, že vysedávanie pri počítači a študovanie elektronických materiálov má tiež svoje zdravotné dôsledky zhoršujúce sa predlžujúcim sa časom stráveným pri multimédiách. (Stačí, že už deti hodiny trávia na smartfónoch.) A robiť z učiteľa poštára a zároveň ho tým zdravotne ohrozovať návštevami svojich žiakov, je zase prenosom zodpovednosti kompetentných. Obávam sa teda aj dôsledkov dlhodobého dištančného vzdelávania, nech už bude zavedené ako dôsledok pandémie alebo reformy školstva. Ešte aj tomu vysokoškolákovi dá viac priamy kontakt s učiteľom ako samoštúdium. Z osobnej skúsenosti môžem potvrdiť, že oveľa viac si zapamätám v priamom dialógu s odborníkom.
Ako však v tejto situácii postupovať? Či je rúško v školách adekvátnym riešením, pričom mladší žiaci ho nemusia nosiť, to ozaj neviem posúdiť. Ale čo posúdiť viem, že zdravotní odborníci by sa mohli radiť aj s reálnymi, skúsenými a nezaujatými učiteľmi. Ak by tak robili, iste by si vedeli plasticky predstaviť, čo znamená mať prekrytú tvár v čase výkladu a dialógu so žiakmi. Nemyslím teraz rôzne informácie o zdravotných dôsledkoch. Mám na mysli práve hovorenie, ktoré je nosnou súčasťou školy a neoddeliteľnou nevyhnutnosťou žiakov. Hovorenie v horúcich miestnostiach počas zrejme horúcej jesene. Nedávno som mal možnosť chvíľu rečniť v rúšku, a aj keď vydržím všeličo, zadýchal som sa viac ako inokedy a zároveň som vdychoval horúci vzduch. Nepríjemný zážitok. Ak predpokladáme, že sa nie všade vyučovanie skráti, môžeme mať triedy, ktoré budú s rúškami od 8.00 do 14.00. Môžeme sa však tešiť, že neobmedzili počet detí v triede či neprikázali (resp. neodporúčali) rozostupy medzi lavicami. No i tak sa mi vynára otázka, či v triede 40 metrov štvorcových s 28 žiakmi sa dá ustrážiť prúdenie vzduchu. To je to, čo som spomínal – riešenia dobre vyzerajúce iba na papieri. Stávajú sa dokladom, že sa robia akési opatrenia.
Fascinujú ma aj tie čestné prehlásenia rodičov. Ako poznám náš národ, tak som presvedčený, že veľká časť ľudí zamlčí, či boli posledné dva týždne na rizikových aktivitách. Ak sa vírus rozšíri, tak bude takmer nemožné zistiť, kto vypísal čestné prehlásenie nepravdivo. Nikto si asi nepredstavuje, že polícia bude šetriť to, kto mohol vírus zaniesť do danej školy.
Izolačná miestnosť by mala byť v každej škole aj mimo pandémie. Ale… myslí sa na to, že dieťa nemôže zostať počas pobytu v škole samo? Kto bude držať dozor nad ním? Najmä v situácii, keď bude podozrenie na infekčnú chorobu. Zase bude zamestnanec školy riskovať? Aj infikovaný učiteľ môže ohroziť svoje okolie, keď už sa nedbá na súhlas učiteľa s vykonávaním dozoru, keďže učitelia poslúchajú, a preto sa ich nepýtajú. A čo ak sa objavia dvaja žiaci s príznakmi? A iba jeden bude mať Covid, druhý iba zvýšenú teplotu. Budú obaja v jednej izolačnej miestnosti? Riskne sa prenos nákazy?
Opakujem, sám neviem, čo by som spravil. Ale asi by som hľadal menšie zlo. Čo tak nariadiť štíty? Nie je to drahá položka pre rodičov. Ale nenechať nákup štítov na školy. Nebudú mať v septembri prostriedky, ani čas na to. Čo tak ozaj zaviesť bezrúškové vyučovanie? Nie preto, že neverím v šírenie vírusu, ale preto, že dni v rúškach budú veľmi, veľmi ťažké. Možno sa aj tie slávnostné otvorenia mohli realizovať. Školy majú veľké priestory na to, aby sa to dalo spraviť s odstupmi. Začiatok školy je veľká udalosť. Najmä pre prvákov. Určite by sa dalo nájsť riešenie, ktoré by neublížilo. Rieši sa to však zákazom, resp. odporúčaním (teda zákazom). Verím, že školy pripravia žiakom aspoň rozhlasové vysielanie, nech vedia, že sa zase začína školský rok. Možno by mohli nechať všetko na zodpovednosti školy namiesto jednotných pravidiel. Väčšina je právnym subjektom. Pedagogické zbory samy vedia, že sú zodpovedné za žiakov a musia realizovať ochranné opatrenia. Možno je škola, kde je desať žiakov, ktorí sa dajú rozložiť tak, aby boli od seba bez rúška a mohla by tak spríjemniť podmienky vyučovania. Tak to predsa bolo v čase návratu detí do škôl. Zriaďovatelia, politici či úradníci na ministerstve nemajú šancu zjednotiť pravidlami všetky školy, nech aj kreslia všelijaké graficky dokonalé schémy. Alebo posuňme začiatok školského roka, keď veríme, že problémy budú iba prvé dva týždne. Ale nebudú. Pridruží sa do toho chrípkové obdobie, a tak každý kýchajúci bude potenciálnym nosičom Covidu. Alebo spravme prvé dni branné cvičenia, pobyt vonku a pod.
Naozaj sa bojím o tradičnú školu vo vyššie uvedenom zmysle, pričom viem o mnohých skupinách ľudí, ktorí by sa tešili rozbitiu škôl. Je pravdou, že sa musíme chrániť. Otázkou je, dokedy a za akú cenu? Jedna z tých cien je rezignovanie na vzdelávanie. Otázkou však je, čo spraví potom viac škody? Vírus, ktorého varianty sa budú periodicky vyskytovať, alebo nevzdelaná spoločnosť? Hľadajme teda v odporúčaniach úradov vlastné postoje a aplikujme ich na svoju školu citlivo a tak, aby sa ciele školy napĺňali aj v zložitých obdobiach, ktorých bude pravdepodobne pribúdať.

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo učiteľov a priateľov vyučovania slovenčiny * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * www . janpapuga . sk

Zdieľajte tento text, ak sa s ním stotožňujete, je verejný, netreba osobitný súhlas. Ak sa text nedá zdieľať, príčinou je nastavenie skupiny. Posielajte tento text na vyššie miesta, ak sa s ním stotožňujete. Ukážte ho ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa menia veci. Ministerstvu školstva a iným vládnucim politikom bol text zaslaný.

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

Odpoveď ministerstva k Testovaniu 5 – testovať, testovať, testovať!

Hoci neskoro, ale predsa nám ministerstvo odpovedalo na našu Výzvu k Testovaniu 5. Nejako si však mýli autorstvo. Keby som ja mal písať o T5, bolo by to nepublikovateľné. No ja píšem na základe diskusií s kolegami. Okrem toho, Výzvu podpísalo niekoľko desiatok učiteľov. Ja som si povedal, že už testovanie neriešim, no situácia sa stala tak, že som musel napísať dodatok. A k nemu sa pridali iní. Isté však je, že sa nič nezmení. NÚCEM je trvalo zabetónovaný a štatistika je pre politikov viac ako naša prax.

Text Výzvy: v článkoch na titulnej strane môjho webu.

Môj text k T 5: https://janpapuga.sk/myty-o-testovani-5-t-5/

Odpoveď ministerstva:

Vážený pán Papuga,
ďakujeme za vyjadrenie Vášho názoru v súvislosti s Testovaním 5 a zároveň Vám posielame stanovisko k Vášmu listu.
V prvom rade chceme zdôrazniť, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR) si v plnej miere uvedomuje, že začiatok budúceho školského roka bude pre žiakov aj učiteľov náročnejší ako kedykoľvek predtým. Prioritou bude, aby učitelia využívali vyučovacie metódy, ktorými sa im podarí čo najúčinnejšie vyrovnávať rozdiely v úrovni vedomostí a zručností žiakov po období dištančného vzdelávania. Po zohľadnení týchto okolností MŠVVaŠ SR rozhodlo, že testovanie piatakov sa neuskutoční v pôvodne plánovanom termíne na začiatku šk. roka. Pre Testovanie 5 bol stanovený nový termín – máj budúceho školského roka. Posun termínu reflektuje metodické odporúčanie k úprave vzdelávacieho obsahu vydané zo strany ŠPÚ https://www.statpedu.sk/sk/aktuality/novinky-main/nova-web-stranka-24.html.
Predpokladáme, že žiaci budú postupne úspešne napredovať pri zvládaní vzdelávacieho obsahu v súlade s týmto usmernením. NÚCEM pri príprave testovacích nástrojov Testovania 5 2021 zohľadňuje tieto zmeny a špecifickú situáciu na školách, a preto budú testy pre piatakov overovať základy slovenského jazyka, a to najmä s dôrazom na čítanie s porozumením a v matematike to budú najmä základné počtové operácie a základy logického myslenia, ktoré by mali mať žiaci upevnené po ukončení 1. stupňa ZŠ a dôsledne utvrdené v priebehu 5. ročníka ZŠ. Preto veríme, že Vaše úvahy o cielenom drilovaní učiva na testovanie sa ukážu ako neopodstatnené.
Zároveň dovoľte reagovať na Váš postoj k celoplošným testovaniam. Celoplošné testovania, vrátane Testovania 5, ktorého význam vo svojom liste spochybňujete, sú štandardnou metódou hodnotenia úrovne vedomostí a zručností žiakov v takmer všetkých vyspelých krajinách EÚ. Popri vlastných národných testovaniach sa krajiny EÚ zapájajú spravidla aj do medzinárodných meraní (zabezpečované napr. OECD a IEA) na reprezentatívnych vzorkách škôl. V metodike testovaní teda Slovensko využíva celý rozsah štandardizovaných hodnotiacich nástrojov podobne ako iné krajiny EÚ či OECD.
Na základe Testovania 5 má rezort školstva v SR k dispozícii podrobné dáta o výsledkoch žiakov v slovenskom jazyku a matematike v rámci všetkých škôl na Slovensku. Z analýz týchto dát vyplývajú veľké regionálne rozdiely v úrovni vedomostí žiakov na našich školách. Tieto rozdiely NÚCEM a aj analytické útvary iných rezortov analyzujú z hľadiska sociálno-ekonomického zázemia žiakov. Vyrovnávanie týchto regionálnych rozdielov medzi školami vo vzdelávaní a monitorovanie zmeny tohto procesu v čase je jednou z veľkých výziev súčasného vedenia ministerstva školstva. Na základe dostupných dát o školách pripravujeme zavedenie merania aj tzv. pridanej hodnoty vo vzdelávaní, a to na základe prepojenia dát z Testovania 5 a Testovania 9 na tej istej skupine žiakov ako vstupno – výstupné meranie.
NÚCEM pravidelne posiela školám spolu s výsledkami žiakov Testovania 5 aj adresnú spätnú väzbu na autoevalvačné (sebahodnotiace) účely, ktorej cieľom je znižovať rozdiely v úrovni vedomostí a zručností žiakov v rámci školy. Riaditeľom škôl sú zasielané detailné analýzy výsledkov ich žiakov z matematiky a slovenčiny pre potreby učiteľov ich školy – je v nich prehľadné porovnanie toho, s akou úspešnosťou riešili úlohy z matematiky a vyučovacieho jazyka žiaci jednotlivých škôl v porovnaní s celoslovenským priemerom. Ku každej úlohe sú priradené testované zručnosti, ktoré sú overované v súlade so Štátnym vzdelávacím programom (ŠVP). Spätnú väzbu pre školy NÚCEM pripravuje so zámerom, aby učitelia matematiky a vyučovacieho jazyka získali užitočnú informáciu o tom, v ktorých úlohách testu, tematických oblastiach či zložkách podľa ŠVP ich žiaci dosiahli lepšie, resp. horšie výsledky ako celoslovenský priemer. A takéto dáta je možné získať jedine na základe objektívneho celoplošného testovania. Na základe toho sa učitelia môžu cielene zamerať na prehlbovanie a upevňovanie učiva, v ktorom ich žiaci nedosiahli uspokojivé výsledky. Viac nájdete napr. na: https://www.nucem.sk/sk/merania/narodne-merania/testovanie-5/roky/2019-2020.
V neposlednom rade nám dovoľte informovať Vás, že v súčasnosti NÚCEM vyvíja spolu s medzinárodnými odborníkmi na vzdelávanie a evaluáciu (univerzita Stuttgart v Nemecku a inštitút Innove z Estónska) nové typy testov s využitím odlišnej metodiky tvorby a vyhodnocovania testov. Pripravujú sa tzv. kriteriálne (overovacie) testy. Kriteriálne testy budú poskytovať spätnú väzbu viac školám ako jednotlivcom. Na rozdiel od metodiky testovania, ktorá je používaná v súčasnosti (tzv. normatívne testy), kriteriálne testy ukážu učiteľom rozloženie žiakov v triede podľa toho, na akej úrovni ovládajú vzdelávací obsah – od najnižšej úrovne až po najvyššiu. Výsledným hodnotením teda nebude percentuálna úspešnosť žiaka a percentil, ako je tomu v súčasnosti pri využívaní normatívnych testov. Učitelia tak budú dostávať presnejšiu diagnostiku úrovní vedomostí a zručností v ich triedach, a teda budú môcť so žiakmi ešte cielenejšie pracovať na ich zlepšovaní. V novembri 2020 pripravuje NÚCEM v rámci medzinárodného projektu pilotné overovanie kriteriálnych testov na vzorke škôl. Na základe výsledkov a výstupov projektu budú pripravené odporúčania na zavedenie týchto inovatívnych zmien v Testovaní 5 v nasledujúcich rokoch. Viac informácií o projekte nájdete tu: https://www.nucem.sk/sk/projekty-a-linky/kriterialne-testy. K uvedeným výstupom plánujeme v budúcom roku iniciovať odbornú diskusiu so všetkými zainteresovanými aktérmi vo vzdelávaní a na základe odborných záverov nastavíme stratégie využívania testovacích nástrojov podľa účelu, na ktorý sú určené.
Vážený pán Papuga,
ubezpečujeme Vás, že plne rozumieme Vašim výhradám v súvislosti s testovaniami na školách. Je pochopiteľné, ak žiaci neobľubujú skúšanie, písomky, hodnotenie či testovanie. Rovnako je tomu tak aj vo vzťahu škôl k externému testovaniu. Avšak súčasne s poskytovaním čoraz väčšej miery slobody školám pri tvorbe a implementácii školského vzdelávacieho programu, vo výbere a využívaní učebníc, rôznorodých vyučovacích metód a pod., je zároveň nevyhnutné zabezpečovať aj objektívnu evaluáciu a monitorovanie efektívnosti vzdelávacieho procesu na území celého Slovenska.
Iste súhlasíte s tým, že na garantovanie objektívnosti tohto evaluačného procesu nie je možné využívať nástroje v podobe školských písomiek vytvorených učiteľmi. Externá evaluácia si vyžaduje špecifické a štandardizované testovacie nástroje s využitím vedecky overených psychometrických a edukometrických metód. A s tými rezort školstva aktívne pracuje, vyvíja stále nové a účinnejšie hodnotiace nástroje v medzinárodnej spolupráci a v súlade s európskymi trendmi v tejto oblasti.
S úctou,
Mgr. Martin Tokár
| kancelária ministra |
Stromová 1 | 813 30 Bratislava | Slovenská republika
tel.: +421 2 59 374 482|
martin.tokar@minedu.sk | www.minedu.sk

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo učiteľov a priateľov vyučovania slovenčiny * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * www . janpapuga . sk

Zdieľajte tento text, ak sa s ním stotožňujete, je verejný, netreba osobitný súhlas. Ak sa text nedá zdieľať, príčinou je nastavenie skupiny. Ukážte text ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa menia veci.

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár