PROTEST. KTO A PREČO?   

Ľudia v súčasnom čase majú dôvody protestovať. Je to výdobytok demokracie v každej jej kríze. Aj tento raz si nespokojní občania vybrali deň výročia nežnej revolúcie, teda 17. 11. Viem, kto všetko sa k tomuto protestnému zhromaždeniu pripojí. Hovorí sa aj o tom, že ho organizujú opozičné strany, ktoré majú svoju históriu alebo využívajú extrémistické prvky. Ja však viem o mnohých slušných ľuďoch, čo sa na tento protest chystajú, aby vyjadrili, že sa tu v súvislosti s protipandemickými opatreniami nariaďujú postupy, ktoré sú buď nelogické alebo očividne popierajú zákony, čo priznáva vláda aj tým, že postupne prispôsobuje legislatívu a čoraz viac počúva odporcov opatrení, čím priznáva, že sa mýlila. Možno to spôsobuje práve tlak verejnosti, ktorá nesmierne trpí už dlhé mesiace. A trpia aj tí, čo na protesty nechodia, čo však neznamená, že súhlasia s rozhodnutiami vlády. Len nechcú byť opľúvaní zo strany odporcov protestu. Isto, porušenie zákazu vychádzania je priestupkom. Avšak, čo zostáva obyčajným ľuďom, keď píšu politikom, dávajú návrhy, podpisujú petície, utiekajú sa k médiám, citujú expertov a nič nepomáha. Potom je jasné, že zo zúfalstva sa pridajú k mase v uliciach, aby vyjadrili svoj nesúhlas aj za cenu porušenia zákona, v tomto prípade vyhlášky.

Tu vyslovím kacírsku myšlienku. Naši politici súkajú mesiac čo mesiac zákony, ktoré sú zlé, ťažko sa interpretujú, ponúkajú veľký manipulačný priestor, veď preto sa tu tak darí právnikom, často sa novelizujú. Potom sa stane, že sa paragrafy dostanú do praxe a bežní ľudia upozorňujú na závažné chyby v ich aplikácii. A takéto zlé zákony sa neraz dajú buď obísť, alebo nedodržať. Má sa zlá legislatíva, ktorú spravilo pár poslancov dodržiavať? Najmä keď sme svedkami často politických a účelovo tvorených zákonov, a tým chybných. Ako inak majú potom na chyby upozorniť bežní ľudia, ktorí nemajú žiadne možnosti zlú legislatívu opraviť a ak, tak zmena sa udeje až po tom, keď sa pánom poslancom uráči? Vieme dobre, že aj renomovaní odborníci spochybnili legislatívu, ktorá súvisí s protipandemickými opatreniami (a inú). A mnohé tieto námietky napokon poslanci, predstavitelia vlády počúvli a opravili, resp. dodatočne uzákonili. Takže sme mali časové úseky, kedy sme sa riadili zlými rozhodnutiami. Odvolávať sa v takomto amatérskom produkovaní zákonov a vyhlášok tým, že je 17. 11. zákaz združovania, sa nemôže stať hlavným dôvodom,  prečo by ľudia nemali upozorniť formou protestu na ozaj závažné aspekty riešenia epidémie vírusu. Isto, ničenie, fyzické útoky, vandalizmus sú dôvody na nekompromisný zásah polície či už počas nepovoleného protestu, alebo vôbec. Rúška a rozostupy by sa mali určite dodržať. Ale po zákazoch Veľkej noci a Pamiatky zosnulých nemožno očakávať, že sa ani v deň pamiatky porážky komunizmu ľudia nestretnú a nevyjadria obavy o hodnoty, ktoré sme v 89. roku žiadali.

Je úplne samozrejmé, že takéto protesty zaujmú aj podivné politické subjekty, provokatérov alebo osoby, ktorým sú vzdialené hodnoty demokracie alebo ich svojou činnosťou porušujú. Tí sa prilepia ku každej demonštrácii. V tejto chvíli mi nie je jasný organizátor protestu, hoci sa javí, že to zvoláva opozícia alebo extrémistické skupiny. Ale nemusí to tak byť. Ako som uviedol, možno na akcii iba parazitujú. Pochybujem však, že časť účastníkov protestu tam ide s cieľom zaútočiť na policajtov, hodiť kameň do výkladu alebo šíriť neonacistické myšlienky. Veľa koaličných politikov, vraj demokratov, a iných osobností, tých ľudí, ktorí chcú upozorniť na svoju nespokojnosť bez mihnutia oka a jednoznačne zaradili k extrémistom, podporovateľov zločincov, k neslušným, k ohrozovateľom verejného zdravia. A som presvedčený, že sú medzi nimi aj voliči koalície. Práve demokrati, čo by mali dbať na slobodu vyjadrenia kategorizujú občanov. Bez súdu odsúdili aj takých, čo chcú svojou prítomnosťou vyjadriť len nesúhlas s naozaj kontroverznými krokmi vlády a úradov. A takýmto je úplne jedno, že v proteste budú stáť aj politicky nezávislí ľudia sami za seba, svoje rodiny a životy. Žiaľ, iba kvantita dnes zaujíma politikov a médiá, teda čím viac ľudí, tým je väčšia šanca, že sa politici zamyslia a niečo zmenia. Práve ich nepočúvanie vedie k rôznym protestom A tých sa mocní boja.

A že tam budú opozičné strany? Áno. A veľmi dobre viem, čo majú za ušami. Ale, preboha, veď sú v parlamente, sú poslancami! Tým sú plne legitimované, majú svojich voličov a aj veľký vplyv. Na toto sa majú oní demokrati zamerať. Ak máme v najvyšších orgánoch štátu zločincov, čia chyba je to? Bežných ľudí, čo upozorňujú na to, čo sa deje, alebo politikov a úradov, ktoré sa rozhodujú svojvoľne a, opakujem, nepočúvajú? Nemali by hneď popraviť bežných ľudí, ktorí sa protestu zúčastnia bez ohľadu na prítomnosť podivných, no legitímnych, t. j. zákonne zvolených (!) politikov. Ale je ľahšie útočiť na ľudí namiesto riešenia systémových chýb, ktoré dovoľujú rozlet aj pochybným indivíduám. Protest je teda legitímna odpoveď ľudí na to, čo sa deje a určite mu nemajú brániť ani rôzne účelové vládne zákazy a nariadenia, ktoré  majú neraz politickú, nie ochrannú motiváciu, a to je takisto všeobecne známe.

Sám neviem, či svojím nezávislým postojom pôjdem podporiť tento protest. Necítim ani potrebu niekoho volať na ten protest či brániť mu v ňom. Keďže si však viem reálne predstaviť námietky a hejty hejdemokratov voči tomuto textu, ich jednoznačné zaradenie mojej osoby a kastovanie, verejne vyhlasujem, že nie som anarchista, boľševik, neonacista, konšpirátor, politik, extrémista, športový chuligán a pod. Rozhodujem sa nezávisle, v súlade so zdravým rozumom, nezaujato a hľadám kompromisy na rozdiel od súčasných politikov z akejkoľvek strany či úradníkov. A kto uvedie opak o mojej osobe, je práve ten zaujatý názorový terorista, ktorý nie je schopný nadhľadu, ba je schopný búrať veci, aby platil jeho jediný správny názor.

 

 

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com  FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo učiteľov a priateľov vyučovania slovenčiny * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * FB skupina: Riazanet – BA-NM * janpapuga.blog.pravda.sk * www . janpapuga . sk

 

11. 2020

 

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

PREPISOVANIE TEXTOV A ZLÍ UČITELIA

Nemenovaný a uznávaný mentor učiteľov, dnes aj politik, napísal na svojom profile o tom, že nejaký učiteľ dal v rámci hudobnej výchovy, pravdepodobne v 5. ročníku, prepísať niekoľko strán textu. V rámci dištančného štúdia. Rozoberá to ako nevhodný pedagogický spôsob, ktorý mu prekáža, a spomína paralely s fínskym školstvom. Práve ten, čo rehabilitoval jednu z najhorších hlavných školských inšpektoriek a označil ju za tú, čo spravila veľa dobrého, hoci mnohí učitelia ani netušia o tomto virtuálnom dobre. V príspevku hovorí o fínskom školstve, v ktorom má byť spokojný učiteľ i žiak. Ak mi tu nejaký učiteľ z bežnej školy povie, ako inšpekcia prispela k jeho spokojnosti, k spokojnosti žiakov, prehodnotím svoj postoj a možno sa inšpekcii verejne ospravedlním.

Tento politik robí pre školy veľa dobrého, no nechápem jeho stupňujúci sa odboj proti učiteľom, najmä keď mal ambíciu byť ministrom školstva. Asi chce body za cenu hádzania viny na učiteľov, čo zvýraznil výskumom, ktorý skratkovito zaradil učiteľov ku konšpirátorom. Kto si ešte nekopol do učiteľa, nech sa prihlási… Aj negatívna kritika najviac okopávanej a zneužívanej profesie prináša politické body od občanov-laikov, ktorí majú podobný náhľad na učiteľov a školy. Asi sa tak skoro nedočkáme empatie a asertivity na Stromovej 1, keď sú už aj osobnosti spájané so školstvom proti učiteľom. Hoci problém súčasného stavu tkvie v dlhoročnej politickej ignorácii školstva.

Isto, prepisovanie poznámok do zošita nie je správna metóda učenia práve hudobnej výchovy. Navyše nie je uvedené učivo (zrejme téma historické piesne) ani náplňou štátneho vzdelávacieho programu (ďalej ŠVP). Takže kritika je opodstatnená. No mám pocit, že sa v textoch autora východiskového príspevku príliš zovšeobecňuje na základe individuálnych zlyhaní a neponúkajú sa možnosti riešenia, nehľadajú sa dôvody, prečo niektorí učitelia tak konajú, nehľadá sa systémovejší spôsob nápravy. A tým sa popiera aj práca mnohých učiteľov, ktorí napriek prekážkam „stvárajú“ s deckami úžasné veci a žijú svojím nedoceneným povolaním. V školách i dištančne. Ja sa na daný prípad pozriem inak, lebo ozaj stojí za zamyslenie.

Na odľahčenie začnem tým, že aj poznámkovanie či prepisovanie učiva môže mať pedagogický zmysel. A v čase rastúcej chybovosti žiackych textov by som bez výčitiek svedomia zadal aj prepisovanie textov, možno veku primeranejších, hoci aj na iných predmetoch okrem mojej aprobovanej slovenčiny. Inak, z priloženej fotografie prepisovaných poznámok v príspevku tohto politika sa mi zdalo, že si žiaci mali skôr robiť poznámky, ako niečo prepisovať. No neviem to presne, avšak robenie poznámok (konspektu) je tiež veľmi dôležitá kompetencia žiakov. Isté je, že ako nemôže byť škola totálnym strediskom šťastia žiakov, ani prepisovanie poznámok nemá byť masovou pedagogickou metódou bez pridaneju hodnoty.

Otec žiaka, ktorý cítil nesprávnosť tejto metódy, mal predovšetkým osloviť školu. Ak by tam nenašiel porozumenie či vysvetlenie takéhoto počinu, potom má mnoho možností, ako tento problém riešiť, alebo aj prezentovať. Ak by ozaj išlo o bezcieľne prepisovanie nudného textu, vtedy by som aj ja odsúdil takéto vyučovanie hudby najmä v časoch, keď máme tisícky rôznych ukážok na internete, dokonca aj o problematike historických piesní, ktorá môže byť zaujímavá aj pre jedenásťročného.

Hudobnú výchovu považujem za rovnocenný predmet na základnej škole, teda nie ako druhoradý či doplnkový, ako je veľmi často chápaný žiakmi, rodičmi i učiteľmi a riaditeľmi.  Nemôžeme vedieť, či práve hudba nebude predmetom ďalšieho štúdia niektorých našich žiakov a bolo by smutné nedať im základ na ZÁKLADnej škole. Žiaľ, často sa tento predmet dopĺňa do úväzku učiteľom, ktorí ho učia nekvalifikovane, aby škola ušetrila peniaze. Taký učiteľ zrejme neovláda hudobný nástroj či spev, a tak je odkázaný na poznámky a učebnice, ktoré málo korešpondujú so ŠVP. Profesionálny učiteľ hudobnej výchovy by sotva vyučoval akademicky, najmä keď sa aj cez kameru dá spraviť množstvo hudobnovýchovných cvičení.

V súčasnosti sa učí dištančne. Ak si však pozrieme ŠVP, tak zistíme, že je poväčšine napísaný tak, že sa na hodinách tvorí. Ak však máme kombináciu distančného a zároveň neodborného vyučovania hudobnej, tak to môže viesť k nezmyselnému prepisovaniu poznámok, keďže učiteľ k predmetu nemá vzťah (doplnili mu ním úväzok) alebo mu nerozumie. Ak vskutku ide o učiteľa hudobnej výchovy, čo dal prepísať poznámky, je to nesprávne konanie až nepedagogické a bol by som zvedavý na obhajobu takejto úlohy. Pravdou je, že cez online sa dajú vymyslieť krásne úlohy na hudbu. A mal by to dokázať aj učiteľ iných predmetov. Teda ak má aj doma (v prípade domácej práce) vhodné prostriedky na každú jednu hodinu dištančnej hudobnej. No tie často nemáme ani v školách.

Možno je tu aj únava z dištančného vzdelávania, ktoré je časovo náročnejšie, učitelia celý deň triedia desiatky odovzdaných prác, resp. dokladov o diaľkovom štúdiu žiakov v rôznych formátoch a v rôznych časoch, a to najčastejšie v prostredí Edupage, ktoré je pomerne neprehľadné. Obávajú sa všelijakých cynických kontrol ich práce aj počas pandémie (!), aby obhájili, že si za „sedenie doma“ zaslúžia svoj vysoký plat. Možno aj spomínaný učiteľ (učiteľka) v chaose, ktorý všetci zažívame, pristúpil k takejto úlohe. Neštandardnej, zlej v neštandardnom, zlom čase.

Možno by sme sa mali konečne poriadne zamyslieť aj nad obsahom vzdelávania, čo sa stále odkladá. Hoci  hudobná výchova v ŠVP je písaná prakticky a výchovne, učebnice sú preplnené teóriou, do ktorej sa niekedy chtiac či nechtiac skĺzne, keďže sa učebnica stále nesprávne chápe ako záväzná. K teoretickému vyučovaniu hudobnej sa skĺzne aj vtedy, ak zistíme, že žiaci ju neberú ako dôležitý predmet, a vyrušujú. Na druhej strane by bolo potrebné zreálniť ŠVP z hudobnej výchovy, keďže sa predpokladá až tvorenie drobných hudobných orchestrov či videoklipov. Keby sme chceli hudobnú učiť na vysokej úrovni, tak, ako to idealisticky predpisuje ŠVP, potrebujeme k tomu nie knihy, ale pomerne bohaté a drahé vybavenie didaktickými pomôckami, rôznymi hudobnými nástrojmi a snímacou technikou. A hlavne kvalifikovaného učiteľa hudobnej výchovy alebo príbuzného predmetu.

Ak je však spomínaná úloha bežným spôsobom vyučovania dotknutého učiteľa, je to nevhodné a vedenie školy by to malo riešiť. Iste však je, že motivácia byť lepšími v pedagogike je v stave súčasného školstva, keď sa za málo chce od učiteľov všetko, je veľmi malá. A v stave, keď nám stále chýbajú základné podmienky a prostriedky. I keď sú medzi nami kolegovia, ktorí na sebe z rôznych dôvodov pracujú a bez ohľadu na kontext sa školstvu obetúvajú. Oba prístupy sú rovnocenné a prirodzené.

Okrem toho je pravdou, ktorú aj ja neustále opakujem, že máme v školstve veľa zlých učiteľov. A nielen z hľadiska vyučovania. No napriek tomu sa v systéme držia  neraz pevnejšie ako tí, čo konajú, tvoria, ide im o školstvo a bojujú za spravodlivosť. Žiaľ, aj zlých učiteľov potrebujeme na školách, lebo sa za nich nedá nájsť alebo prilákať kvalitnejšia náhrada. Učiteľské povolanie stále nie je atraktívne a v niektorých regiónoch sa z platu učiteľa nedá žiť, teda vyštudovaní pedagógovia sa zamestnajú inde alebo po čase zanechajú prácu v školstve. Takže tu zlyháva niečo viac ako učiteľ vyžadujúci prepisovanie textov. A keď zlyháva štát, je úplne jasné, že učitelia aj pre svoj pud sebazáchovy neraz rezignujú na správne školstvo. Možno aj preto, že vytŕčajúci sú neželaní.

Články o pedagogike by nemali individuálne zlyhania predkladať ako typické správanie. Učiteľom treba pomáhať a postaviť sa za nich, keďže už vyčerpali možnosti, ako si sami majú pomôcť a rezignovali na akýkoľvek odpor, keďže na problémy roky rokúce upozorňujú a málo sa z toho mení. Otvorene môžem zopakovať, že máme v systéme aj nekvalitných učiteľov navyše niektorých s veľmi nepríjemným charakterom (a to som zjemnil), no hodnotiť všetkých pedagógov bez znalosti kontextu, skúsenosti a zisťovania príčin mi nedovoľuje svedomie. A hlavne nezabudnime na to, že tak ako učitelia sú alebo sa môžu zdať problematickými, rovnako sú a môžu sa zdať problematickými aj žiaci, aj rodičia, aj politici. A nech zostane rečníckou otázkou, kto z týchto je na prvom mieste príčin dlhotrvajúcich problémov v slovenských školách. Isté však je, že prívlastok „problematickí“ nevzniká len tak.

 

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com  FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo učiteľov a priateľov vyučovania slovenčiny * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * FB skupina: Riazanet – BA-NM * janpapuga.blog.pravda.sk * www . janpapuga . sk

Zdieľajte tento text, ak sa s ním stotožňujete, je verejný, netreba osobitný súhlas.  Ak sa text nedá zdieľať, príčinou je nastavenie skupiny. Posielajte tento text na vyššie miesta, ak sa s ním stotožňujete. Ukážte ho ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa menia veci. Ministerstvu školstva a iným vládnucim politikom bol text zaslaný.

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

STREDŠKOLÁCI NEPOTREBUJÚ UČITEĽOV…

Kedysi sa v rámci slovenčiny vyučovala aj téma ako sa učiť. Aj keď si myslím, že patrí na viaceré predmety, tak som sa jej so svojimi žiakmi pomerne podrobne venoval. Boli tam spomenuté rôzne typy ľudí podľa učebného štýlu. Zakaždým som si uvedomil, koľko rôznorodých žiakov môžeme mať v triede, koľkým nemusí sedieť moje vyučovanie, koľkí by potrebovali prispôsobiť štýl vyučovania a učenia sa ich individuálnym vlastnostiam a predpokladom. Možno by tak boli úspešnejší. Ale dá sa pri súčasných počtoch žiakov v triedach takto vyučovať? Asi ťažko. Nemôžeme predpokladať (ani snívať), že budú v bežných školách  maximálne počty v triedach po 10 žiakov (napriek preukázateľnej efektívnosti vyučovania málopočetných tried). Je to príliš vysoký ideál, sen, utópia. Preto som sa snažil na svojom vyučovaní, aby známka za čiastkovú tému nebola jedna z dvoch a nebola definitívna. Vyvažoval som to hodnotením diskusií so žiakmi, udeľovaním „plusiek“, zadávaním bonusových úloh. Moji žiaci vedeli, že ani známka z diktátu nemusí hneď znamenať zlú známku zo slovenčiny. Až keď sa zlé známky hromadili, znamenalo to buď to, že žiak má nejaký problém, buď že nerozumie môjmu štýlu vyučovania, alebo sa jednoducho neučí a stačia mu zlé známky, čo je tiež postoj k škole, ktorým by sa učiteľ nemal trápiť, keďže súčasná doba vzdelávaniu nepraje. Isto som však hľadal, ktorý z týchto troch dôvodov je správnou interpretáciou prospechu žiaka. Takže u mňa som nebral čiastkovú známku ako definitívu, relativizoval som ju a otváral som možnosti korigovať ju. Dokonca som nebral osobne, ak chcel ísť žiak na opravnú skúšku, ba odporúčal som mu to, ak som mal pocit, že práve opravná skúška je jeho motivátorom (vyburcuje ich) k učeniu sa (niekomu práve hraničná situácia vyhovuje). Napokon aj na vysokých školách je možnosť opravy známok. Môj prístup bol aj výsledkom toho, že nedokážem uchopiť požiadavky učebných typov všetkých svojich žiakov, preto som uplatňoval rôzne formy skúšania a hodnotenia, aby mohli žiaci využiť tie vlastné prednosti v učení sa.

Po tomto úvode sa chcem zamyslieť práve nad učebnými štýlmi žiakov stredných škôl v čase zatvorených škôl. Sme si istí, že všetci len tak mávnutím nariadenia zvládnu online vyučovanie len preto, že sú už dostatočne „veľkí“? Študenti stredných škôl, pripomínam, že nielen gymnazisti, boli jednoducho „hodení“ na samoštúdium. Som presvedčený, že ich málokto systematicky a metodicky viedol k takémuto štýlu štúdia. Predsa vieme, že aj vďaka nekvalitným a chaotickým učebniciam vyzerajú kontaktné hodiny na stredných školách ako diktovanie poznámok. Nehovoriac o študentoch stredných odborných škôl, ktoré sa pre ne rozhodli kvôli odboru, nie kvôli učeniu sa slovenčiny, dejepisu a pod. Dobre vieme, že cez webkameru sa nedá obsiahnuť šírka a komplexnosť vyučovacej hodiny. Najmä ak zlyháva technika a internet, neraz nie ich vinou. Mnohí z pedagógov zo strachu (ten je už pedagogickou výbavou) zo zameškania učiva a preto, že nevedia, čo sa bude pre coronu diať v ďalších týždňoch, zadávajú žiakom samoštúdium, akoby boli na vysokej škole. Veď sú to stredoškoláci, zvládnu! Ale to nie je taká samozrejmosť, ktorú si osvojili aj zadávatelia protipandemických opatrení. Aj stredoškoláci majú svoj učebný štýl a neraz im vyhovuje výklad učiteľa, živá vyučovacia hodina. Aj oni sú ešte deťmi a potrebujú dospelých,  aby im pomáhali, prípadne držali nad nimi kontrolu, ako to rodičia i učitelia robia. A to nehovorím o lenivých žiakoch, nad ktorými treba bdieť, kým si neuvedomia, že vzdelávanie je ich hodnotou, čo príde vekom a potom ich už nebude treba kontrolovať. No namiesto toho teraz majú stručné a nedokonalé online vysielanie a k tomu samoštúdium, prípadne domáce úlohy, čo im zaberie celý deň. Kde je oddych? A navyše prax v odborných školách, ktorá ak sa nedá vykonávať, tak sa nahrádza teóriou alebo náhradnými domácimi úlohami, projektmi. To je veľa aj na priemerného vysokoškoláka v čase neistoty, strachu a mnohých reštrikcií. Navyše sa stále nevie, ako sa má hodnotiť online štúdium a či sa má hodnotiť, čo znižuje motiváciu stredoškolákov a vzbudzuje neistotu. A už vôbec nezávidím maturantom, ktorých neistotu zobrazila aj reportáž v jednej z televízií. Obavy z toho, že ich vzdelanie nebude plnohodnotné, obavy, či budú maturity a obavy, či nebudú skúšaní z ozaj nedokonalého dištančného vzdelávania tak, akoby to riadne prebrali na klasickom vyučovaní.

Na dištančný spôsob štúdia treba žiakov viesť. A aj stredoškolákov. Neznamená totiž, že ak žiak má už občiansky preukaz alebo je plnoletý, že je úplne samostatný a musí sa spoliehať iba na seba. Z vlastnej skúsenosti viem, že som na strednej škole nerád chýbal, pretože som študijný typ taký, že potrebujem učiteľa, tabuľu, učebné pomôcky, triedu. A s matematikou mi pomáhala mama. Keby som bol v tejto šialenej dobe žiakom, nesmierne by som trpel. Pochybujem, že iba ja.

Kolegovia, myslite na to, že stredná škola je inštitucionálny postup vo vzdelávaní, no nie vždy aj mentálny. Najmä v dňoch, keď naša psychika dostáva zabrať. A, zodpovední úradníci, už dávno ste mali načrtnúť dlhodobejší plán covidového vzdelávania, aby nevznikali mnohé otázky, ktoré zneisťujú celú komunitu školy.

 

 

 

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com  FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo učiteľov a priateľov vyučovania slovenčiny * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * FB skupina: Riazanet – BA-NM * janpapuga.blog.pravda.sk * www . janpapuga . sk

Zdieľajte tento text, ak sa s ním stotožňujete, je verejný, netreba osobitný súhlas.  Ak sa text nedá zdieľať, príčinou je nastavenie skupiny. Posielajte tento text na vyššie miesta, ak sa s ním stotožňujete. Ukážte ho ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa menia veci. Ministerstvu školstva a iným vládnucim politikom bol text zaslaný.

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

BRBLEM, BRBLEŠ, BRBLEME…

Slovenský národ v novodobých dejinách nemal šťastie na slušných a čestných politikov, ktorí by skutočne pracovali pre národ. Otázkou je, či je možné, aby sa slušný človek udržal v politike. Isté však je, že po 1989. roku sme očakávali viac. Stali sme sa modernou demokraciou, nie bezhraničnou slobodou, ktorej sa niektorí dožadujú. V rámci nej sa dostali ku kormidlu štátu podivné osoby, ktoré buď nadviazali na praktiky predchádzajúceho režimu, alebo ich prehĺbili: Masívna privatizácia, čo poškodila mnohých. Korupcia, obohacovanie sa mocných, zlé hospodárenie so štátnym majetkom. Vulgárnosť a agresia politikov, vraždy, eštébácké praktiky. Nivočenie životného prostredia, zastavanie miest a obcí, búranie pamiatok, katastrofálna infraštruktúra. Zákony písané pre oligarchov, vyčíňanie developerov bez ohľadu na obyvateľov, zabetónovanie Tatier, nedotknuteľnosť bohatých, papalášizmus. Chudoba, antisociálne opatrenia, zdražovanie, bezdomovectvo. Likvidácia kultúry, vzdelávania a zdravotníctva. A mnoho iných. Preboha, ako možno v tejto situácii vyčítať Slovákom, že brblú, žundrú, že sa im mnohé nepáči??? Áno, môžeme byť pozitívni a veriť.   Boli časy, keď sa to oplatilo. Ale viera v dobro, v slniečko a pozitivita nezmení negatíva, ktoré sa realizujú hŕstkou vyvolených. Veľmi veľa sme očakávali, no nedočkali sme sa toho, za čo Slováci stovky rokov bojujú. A čím viac sa snažíme o participáciu na rozhodovaniach vyvolených politikov, tým viac idú rozhodnutia proti nám, tým viac idú proti nám oni a ich fanúšikovia, tým viac aktívnych občanov označujú rôznymi pejoratívami.

V takejto situácii nám zostalo len spochybňovanie aj navonok dobrých zámerov. Historická skúsenosť nám hovorí, že aj tie najlepšie ciele môže politika zmeniť na špinavosti. A to všetko sa deje aj dodnes. Občan za dlhé roky viery stratil dôveru. Áno, za politikov zodpovedá každý jeden z nás – volič. Ale je koho voliť? Aj keď zvolíte niekoho slušného, politika ho buď zmení, alebo vypudí. Keď si volíme zase komunálnych politikov, neraz závažnejšie ovplyvňujúcich každodenný život, stačí kandidátovi usporiadať brigádu na sídlisku, v obci a už má dostatok hlasov a dostane sa do miestneho zastupiteľstva. A potom sa zmení. Alebo sa nezmení a ostatní ho izolujú.

Nemám pocit, že demokraticky zvolení politici zastupujú svojich občanov, ako sa hovorí v definíciách. Neraz si riešia vlastné hry s dôrazom na vlastné egá a záujmy. Keď sa takto otočia, ťažko ich zbaviť funkcie, jedine v ďalších voľbách, no do nich dokážu zhumplovať pozostatky dobrých a funkčných vecí na Slovensku. Časť voličov však nevolí a ďalšia časť volí podľa sympatií k vodcovským typom politikov alebo podľa sily marketingu ich politického subjektu a slúžia im aj za cenu nechutného správania sa k odporcom ich idola. Občanom teda zostávajú tri možnosti: vstúpiť do politiky a nezmeniť sa, voliť podľa programu, nie podľa povrchu alebo brblať, byť v strehu a spochybňovať zámery vládnucich, dúfajúc, že sa politici zamyslia a začnú počúvať.

Rovnako sa medzi hundrošov zaraďujú aj učitelia. Aj niektorí z nich sami kolegom až vyčítajú hovoria, že sa im nič nepáči, že stále iba brblú, akoby to bolo v školstve až také zlé. Veď im je v škole dobre. Dôvody akejsi pochybovačnosti učiteľov sú podobné ako v iných oblastiach, ktoré sa po 89. znivočili. Školstvo sa za posledné roky degradovalo pre nekompetentné školské politiky, čo robili reformy podľa osobnej orientácie ministra, príp. strany. Školy držia nad vodou učitelia, čo pracujú z presvedčenia a z rôznych dôvodov ich neodrádza kontext fungovania škôl a školstva. K stavu v školstve možno zaujať dva postoje: Buď problémy ignorujeme, všetko prijímame a žijeme svojou prácou v duchu mňa sa to netýka, alebo brbleme, konštruktívne kritizujeme a žijeme svojou prácou v duchu, mňa sa to týka. Je aj časť učiteľov, čo nič neriešia, nevedia nič iné robiť alebo chápu svoje povolanie len ako zamestnanie. Tí vidiaci učitelia, čo sa aktivizujú a verejne vyjadrujú, sú neraz označovaní za pár nespokojných, s ktorými sa nedá jednať. V každej vrstve sú takí a sú potrební. Tí práve chcú zmeniť (v rámci svojich minimálnych možností, keďže nie sú politikmi) to, čo prekáža mnohým učiteľom: naše postavenie (ktoré sa potom odráža aj na kvalite vzdelávania). Mlčaním sa ho mnohí dobrovoľne vzdali. A pritom, keď niečo potrebujeme, naozaj to nie sú megalomanské požiadavky, tak politici na nás kašlú. Ale keď štát niečo potrebuje, napríklad opatrovateľské služby počas pandémie, učitelia to znesú so všetkými dôsledkami a štát bez opýtania sa to prenesie na nich, veď väčšina mlčí, môžeme.

Ešte si pamätám časy, keď sme v školách nemali toaleťáky, ale ani kriedy na tabuľu. Známa bola veta, či si aj bagrista berie do práce vlastný bager. Dnes je to o niečo lepšie, no sú školy, kde samozrejmosti aj dnes chýbajú a kupujú si ich sami učitelia, akoby mali v platoch paušál na materiál. Nehovoriac o spotrebe vlastnej výpočtovej techniky, čo pociťujeme v týchto dňoch.

O najnižších platoch široko-ďaleko sa už tradujú báje. A na fakt primeraného ohodnotenia učiteľov a jeho vplyv na kvalitu vzdelávania upozorňujeme najmenej dvadsať rokov. A keď sa objavia zase všelijaké rebríčky či výsledky testov, v ktorých školy či žiaci zlyhávajú, hodí sa vina na učiteľov, čo robia za málo a v zlých podmienkach to, čo môžu, alebo robia iba do výšky platu, keďže sa pre svoje rodiny nemôžu zodrať. Je to brblanie?

Ak sa zriadi nejaký byrokratický prvok, tlačivo, štatistika, prenesie sa zodpovednosť na učiteľov ako samozrejmosť, nie ako práca navyše aspoň za symbolickú odmenu. Akoby sa im práca skončila odzvonením poslednej hodiny a majú po nej množstvo voľného času. Pritom neraz má bujnejúca administratíva ďaleko od závažnej a hlavnej činnosti učiteľa, t. j. výchovno-vzdelávacej.

Na prelome storočí došlo k výraznej elektronizácii dokumentácie, no úmerne s tým sa zdvojnásobila papierová byrokracia, ktorú zase musia robiť učitelia. A ak nie oni, tak riaditelia. Ale veď aj podstatou práce riaditeľov je pozdvihovať vyučovanie školy a nie riešiť nekonečné rady administratívnych požiadaviek v čase počítačov. Ani toto nie je dôvod na brblanie? Len si povieme, tak to má byť, poďme ďalej? Aj vtedy, ak úplne vyčerpaný učiteľ, nie z detí, ale práve z byrokracie, nedokáže spraviť žiakov šťastnými v škole, ako sa to často požaduje?

Potom si bez problémov presadia zákon o preverovaní všetkých pedagógov, akoby boli všetci pedagógovia devianti, aby si na nich ukazovala verejnosť a dalo sa zdôvodniť nezvyšovanie platov. Pričom sú mnohé povolania, čo pracujú s deťmi, vyskytujú sa v nich častejšie zneužívania detí a na nich sa overovania profilu nevzťahujú (netrúfajú si), čo je do očí bijúca diskriminácia učiteľov. Najnovšie sú učitelia konšpirátori, hoci konšpiruje veľká časť povolaní.

Keď sa nedajbože zase odhodláme k štrajku, keďže z nášho brblania si nič nerobia, vyhrážajú sa nám riaditelia, zriaďovatelia, politici a aj naši ministri, čo predstierajú, že nie je dôvod „ohroziť“ žiakov štrajkom. Pritom zatvorenie škôl vedia spraviť zo dňa na deň. Raz sa jediný minister učiteľov nezastal, práve naopak, zatajil kritiku, spochybnil ju a vyslovil on kritiku učiteľov, prípadne spojil pedagogické hnutie s politickými cieľmi, aj keby v radoch stáli stovky apolitických učiteľov. Keď minister nastúpi, buď nekoná, alebo si robí svoju politiku, alebo rieši nepodstatné veci, nevšímajúc si dlhodobé problémy školstva, učiteľov, a tým aj žiakov a rodičov.

Nás sa nezastanú ani odbory. Pozrite sa na lekárske odbory, ktoré sa aktívne a suverénne zastávajú svojich členov a pravidelne mediálne vystupujú. V našom stave o tom môžeme snívať.

Nie je ani dôvod reptať na to, že sa hovorí o navyšovaniach rozpočtu na školstvo, no v mnohých socialistických budovách škôl neraz bez telocviční bohatý rozpočet necítime?

O nespravodlivosti, bossingu, mobbingu, rodinkárstvu v školách ani nemusím hovoriť, príbehy o svojvoľnosti riaditeľov, zriaďovateľov i niektorých učiteľov sa tradujú. A práve bezcharakterné osoby sa v školstve ľahšie udržia, pokojne si žijú, učia a ďalej škodia (ako to bolo na mojom predchádzajúcom pracovisku).

V neposlednom rade tu máme inkvizíciu v podobe inšpekcie, ktorá likviduje ideály nášho povolania, podstatu našej práce a vtesnáva šikovných pedagógov do schém, kým vážne nedostatky a nedostatky svojich ľudí toleruje.

Je mnoho dôvodov, prečo ako Slováci, učitelia brbleme, máme brblať a budeme brblať. Či tým niečo zmeníme, neviem. Ale mlčaním nespravíme nič. Iba legitimujeme zlé rozhodnutia a ponížime vlastnú suverenitu, dôstojnosť a reálnu skúsenosť.

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com  FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo učiteľov a priateľov vyučovania slovenčiny * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * FB skupina: Riazanet – BA-NM * janpapuga.blog.pravda.sk * www . janpapuga . sk

Zdieľajte tento text, ak sa s ním stotožňujete, je verejný, netreba osobitný súhlas.  Ak sa text nedá zdieľať, príčinou je nastavenie skupiny. Posielajte tento text na vyššie miesta, ak sa s ním stotožňujete. Ukážte ho ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa menia veci. Ministerstvu školstva a iným vládnucim politikom bol text zaslaný.

  1. 10. 2020

 

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

Rozhovor pre denník Pravda

Otvoriť…

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

Konšpirácie – súbor 3 videotextov

Zdieľam Vám tri časti videotextu o konšpiráciách a o podivnom prieskume o učiteľoch-konšpirátoroch. Teším sa na konštruktívnu diskusiu. Pre hejterov: nie som konšpirátor, kotlebovec, neonacista, antirúškar, antisystémovec, anarchista, politik, zakomplexovanec, psychicky chorý, odporca súčasnej vlády a pod.

 

Nech sa páči.

 

Link na 3. časť: Konšpirácie III.

Link na 2. časť: Konšpirácie II.

Link na 1. časť: Konšpirácie I.

 

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

OBETOVANIE UČITEĽOV ALEBO EMAIL OD KOLEGYNE

…aj iných, no som učiteľ, tak o nich budem písať. Samozrejme, mám súcit aj s predavačmi a predavačkami, stavebníkmi a inými robotníkmi. Je jasné, že nezatvorenie I. stupňa je čisto ekonomické riešenie (nehľadajte v ňom logiku) a treba ho prijať, inak budete označovaný za niekoho, kto nechce pomáhať, kto šíri epidémiu, kto spôsobuje nepokoje, možno za konšpirátora… Aj preto to viac už nechcem rozvádzať. Jednoducho, istá časť učiteľov zostáva v školách pre vyšší záujem, stávajú sa potenciálnymi obeťami a bude musieť veriť, že žiadny vírus ich nechytí, hoci sú to neraz ženy a neraz v preddôchodkovom veku. Namiesto ďalšieho písania kopírujem list kolegyne, ktorý aj mňa, ktorý sa choroby nebojí, chytil za srdce. E-mail ženy, ktorá sa na rozdiel odo mňa bojí, a chápem prečo…

„Vážený pán Papuga,

dovoľte mi osloviť Vás vo veci, ktorá mňa osobne veľmi trápi, no sama ňou neviem pohnúť a nič spraviť. Som učiteľkou SJL v našej základnej škole. Máme tu dve ZŠ s MŠ a jedna je od zajtra zavretá podľa nariadenia okresnej hygieny. A prečo vlastne píšem. Cítim sa v týchto dňoch ohrozená, kovid je v meste, v rodinách, v tej druhej škole. Stále myslím na to, že chodím do práce, premiestňujem sa po škole, chodím po triedach a moje ochranné prostriedky sú – jedno rúško, mydlo a kúpená dezinfekcia v kabinete. Na začiatku šk. roka sme vyfasovali od riaditeľa niekoľko rúšok, možno dvadsať, a tým sa celá starostlivosť ministerstva a hygieny o mňa ako učiteľky, skončila. Viem, že riaditeľ prísne dodržiava nariadenia, robí všetko pre to, aby sa nič nezanedbalo. Aby sme nedostali pokutu, ak by prišla hygiena.  Napriek rúškam mám teraz pocit ohrozenia a vystavenia obrovskému riziku nákazy. Aký zmysel majú tri bloky v jedálni, keď sa tam stretne 20 detí, pekne papkajú, rozprávajú sa. A pritom sú reštaurácie zatvorené, v nich sa jesť nemôže. Zoberme si poštu. Pani sedí za plexisklom s rúškom a štítom na tvári, s rukavicami na rukách, klienti k nej pristupujú pekne disciplinovane s odstupom a po vydezinfikovaní rúk. Sociálka – plexisklo, rúško, štít, jednotlivec. A čo my, učiteľky? Stále sme vystavené riziku nákazy už len preto, že v triedach sa stretávajú a sú počas celého vyučovanie zavreté desiatky detí. Nosia rúška počas hodín, no cez prestávky pekne papkajú, pijú, kričia na seba, stískajú sa, chodia po pomôcky do kabinetov, behajú na WC… Doma sú možno s infikovaným rodičom, súrodencom, ale do školy ich veselo pustíme. Objaví sa jeden pozitívny na mestskom úrade – úrad zatvoria.
V prostredí tried – dýchaním, kašľaním, dotykmi a kýchaním žiakov priam presýtených sme my, učitelia, s rúškom na tvári. Nie je to málo? Stali sa z nás bojovníci v prvej línii, ktorí majú zachrániť ekonomiku republiky. Teraz sme v prvej línii my. Ale ako sa k situácii stavia ministerstvo? Vyzerá to, že na nás učiteľov, v prevažnej väčšine matky, zabudlo. Možno nechce tieto fakty vidieť a pomenovať, veď učiteľky sa musia postarať o deti ešte do práce chodiacich rodičov, nie? Ako však mám riešiť situáciu, keď sú moje deti – žiaci druhého stupňa – doma, to mi nikto neporadí. A ďalej… Po prvej vlne kovidu na Slovensku som vypĺňala akýsi dotazník pre ministerstvo, v ktorom zisťovali môj názor na zvládnutie situácie. Nebola som vôbec nadšená, a tak vyzerali  aj moje odpovede. A teraz sa pýtam, načo bola dobrá táto aktivita, keď sa nič nezmenilo a nikam sa vec neposunula. Vôbec si nie som vedomá, že by som mala k dispozícii vyčlenený PC, slúchadlá či webkameru, ktoré by mi mali pomôcť zvládnuť čo najlepšie druhú vlnu kovidu a dištančné vzdelávanie detí, ak by k nemu prišlo i v našej škole. Vážený pán Papuga, na záver len spomeniem, že som učiteľkou už dvadsať rokov a pri svojej profesii som pred dvomi rokmi začala platiť príliš vysokú daň vo forme onkologického ochorenia, ktoré sa snažím prekonať aj tým, že pracujem. Lebo práca ma zamestnáva a nerozmýšľam nad fatálnymi dôsledkami, ktoré moja choroba môže priniesť. Ale strach v tejto situácii a priam chaotických podmienkach mám. Veľmi pekne Vás prosím, ak môžete, posuňte moje obavy ďalej, tým múdrym a kompetentným, aby sa nad týmito obavami  a myslím, i obavami ďalších učiteľov, zamysleli.“

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com  FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo učiteľov a priateľov vyučovania slovenčiny * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * FB skupina: Riazanet – BA-NM * www . janpapuga . sk

Zdieľajte tento text, ak sa s ním stotožňujete, je verejný, netreba osobitný súhlas.  Ak sa text nedá zdieľať, príčinou je nastavenie skupiny. Posielajte tento text na vyššie miesta, ak sa s ním stotožňujete. Ukážte ho ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa menia veci. Ministerstvu školstva a iným vládnucim politikom bol text zaslaný.

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

Konšpirácie – I. časť (videotext)

Učitelia-konšpirátori! Dnes ma dosť šokoval podivný prieskum o konšpirátoroch zase len v pedagogických radoch. Nie preto, že by bol snáď zmanipulovaný. Ale preto, že je účelový a hurónskymi titulkami opäť očiernil pedagogický stav. Bez analýzy a zamyslenia, čo sa deje v kontexte takýchto výsledkov. Laická verejnosť tak má jasnú predstavu o nás – sme konšpirátori. A dôsledky toho pocítime. Verím, že svojím videotextom aspoň trochu odhalím to, čo sa pri rôznych prieskumoch a štatistikách neraz nespomína, akoby ľudia boli iba čísla, rekordy, rebríčky… Pritom čísla, čo skutočne v školách potrebujeme, márne hľadáme…

 

Príliš ľahko sa operuje so slovom konšpirácia. K téme ma motivovala dnešná vlastná skúsenosť a podivný výskum, ktorý si objednala strana Spolu. Nuž čo, je to v súčasnosti horúca téma, hejtovaním učiteľom sa získavajú aj politické body. Mňa však čísla nenaľakajú. Sú zaujímavé pre tých, čo hľadajú zámienky, prospech, povrch. Ale… zamyslime sa hlbšie, prečo dochádza k takýmto zisteniam. Ja som to spravil. Tu je môj ďalší videotext. Bude mať aj pokračovanie.

 

Teším sa konštruktívnej diskusii bez polarizácie, ktorá sa nebezpečne zväčšila.

 

odkaz

 

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo učiteľov a priateľov vyučovania slovenčiny * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * FB skupina: Riazanet – BA-NM * www . janpapuga . sk

Publikované v Nezaradené | 3 komentáre

ZŠ s MŠ, Riazanská, škola, ktorú som zmenil – V. Osudná kontrola

Včera dávali v Správach RTVS, že Národný kontrolný úrad robil kontroly na rôznych inštitúciách. Aj v riadiacich. A našlo sa plno chýb, niektoré aj finančného charakteru. Som zvedavý, či zažijú také tvrdé dôsledky, ako ja. Pripomenulo mi to môj nástup do Riazanskej. Až vtedy som zistil, v akom … škola je. Aj keď som nikdy neriadil školu a poznám iba sedliacku ekonómiu, pustil som sa do práce, keďže viem, že pre zriaďovateľa je najdôležitejšie, aby škola „nežobrala“ peniaze. Hneď v prvý deň som dostal vyše sto faktúr, ktoré čakali na podpis riaditeľa. Boli to závažné dlhy, nedovolil som si to ako nový manažér ignorovať. Isto, často sa hovorí, veď tá a tá faktúra počká. Jednak je to však porušením účtovných pravidiel, jednak je to neférové voči firmám. A tak som platil. Pripomínam, že škola mala obrovské mínus, pretože sa na nej spreneverili peniaze, ktoré chýbali. Takže prvý rok bol iba o naháňaní peňazí a prežívaní. No po pár mesiacoch po mojej návšteve na návrh bývalej poslankyne, ktorá iba škodila našej škole, som dostal kontrolu. Ja som sa aj potešil, hoci sa ľudia okolo mňa prežehnávali. Vedel som o kontrolách, že prídu, poukážu na nedostatky, ja ich opravím a budem vedieť, na čo v budúcnosti dbať. O priebehu kontroly nebudem hovoriť, nech zase nepobúrim miestny úrad BA-NM. Avšak po kontrole prišla správa. Okrem emotívne zaujatých konštrukcií tam boli dve pochybenia, ktoré netajím a verejne som ich priznal. Prvým boli nedostatky vo verejnom obstarávaní v čase, keď sa menila legislatíva. Na verejnom obstarávaní, ktoré každá druhá organizácia nevie robiť, dokonca štátne orgány v nich vykazujú chyby, ba hovorí sa pri nich o, jemne povedané, zvýhodňovaní. Najdrahšie, čo som ja kupoval, boli lavice do novej triedy a tabule, ktoré ohrozovali život ich používateľov. Hneď, ako som sa dozvedel o tejto chybe, zamestnal som administratívnu silu, čo všetko dala do poriadku. Mysliac si, že následná kontrola skonštatuje, že obstarávanie bolo opravené.
„Závažnejšia“ bola druhá „chyba“. Istý čas malo ekonomické oddelenie problém s prevodom prostriedkov na školy z hľadiska originálnych kompetencií. Všetky školy s tým mali problém, no ak by sa riaditeľ ozval ako ja, už je zaradený medzi problémy. Teda v čase výplaty sme nemali na účtoch dostatok peňazí na mzdy. Upozorňujem, že sme ťahali dlh cca 40 000 eur, ktorý vznikol spreneverou. Okrem toho sme splácali dlh za teplo. Ekonomické oddelenie za predchádzajúcej vedúcej nám nepomohlo, húdlo si svoje. Dokonca mi tam povedali, že mám niekoho vyhodiť, aby som mal dostatok prostriedkov. Jednali tak zákerne, že som sa dozvedel, že o mne hovoria, že míňam peniaze a nakupujem. Klamstvo! Požiadal som odbory v škole o to, aby posunuli výplatný termín, ktorý je v našej škole pomerne skoro. Nesúhlasili. Ak by som ho svojvoľne porušil, bol by to trestný čin. Tak mi naša mzdárka poradila, aby sme zaplatili mzdy. A odvody vtedy, keď prídu peniaze. Keďže je pani mzdárka skúsená a ja som nevidel iné riešenie, rozhodol som sa ju počúvnuť. A táto situácia sa opakovala ešte tuším trikrát. Nie z dôvodu, že by som si zariaďoval kanceláriu riaditeľa a zabezpečoval rodinu (!), ale z dôvodu, že peniaze neboli včas na účtoch. Odvody sme naozaj zaplatili v plnej výške neskôr. Po roku stúpol počet žiakov, situácia sa stabilizovala a ja som viac nemusel siahnuť po takomto spôsobe. No vtedy som sa rozhodoval medzi trestným činom a priestupkom. A to mi hneď napísali do správy. Ale tak, tešilo ma to, že som školu dostal do situácie, že nič podobné neopakovalo. A veril som, že pri následnej kontrole budem mať čistý štít a konštatovanie, že chyby boli opravené, resp. sa už neopakovali. To by však nemohli byť komunálne voľby, ktoré nám nasekali do zastupiteľstva zopár dokonalých a premúdrelých poslancov bez štipky znalosti fungovania školy. Aj do našej rady školy. Stretol som sa s nimi, vysvetľoval im, akú mám koncepciu. Nezdalo sa mi, že by sme nenašli spoločnú reč. Aspoň ja keď mám s niekým problém, poviem mu to zoči-voči. Na Rade školy som im navrhol, aby sme sa pozreli na správu z kontroly školy, aby boli v kontexte toho, čo sa vlastne stalo. Odmietli. No a o pár dní som bol na zastupiteľstve a bez chrbtovej kosti navrhli starostovi moje odvolanie. Ani som netušil, že to spravia. Samozrejme, starosta mi dal možnosť verejne vystúpiť. A keďže ma šokovalo a potom mrzelo, že sa takto zachovali, moje vystúpenie nebolo o ponižovaní sa, ale rázne a suverénne. A tým som si uzavrel cestu úspechu vo voľbe riaditeľa v roku 2020. Ak si k tomu pripojím to, že sú to poslanci v opozícii k starostovi, ktorý ma morálne podporoval iba za moju preukázateľnú prácu (neodvolal ma), tak dospejeme k tomu, že môj odchod zo školy spôsobili práve chýbajúce hlasy poslancov v spomínanom výberovom konaní. A bolo úplne márne, že som s týmito poslancami komunikoval, stretol sa s nimi, všetko som im vysvetlil a povedal som im, že sa môžu kedykoľvek prísť pozrieť na doklady.
Môj osud bol spečatený, Papuga rozdelil mzdy a odvody, pochybil verejné obstarávanie. Je úplne jedno, že euro zo školy nezmizlo, že som vynuloval dlh a že sa škola dostala do obrovského plusu. Dokonca jeden z poslancov mimo Rady školy, ktorému dokonalosť spadla do vienka, verejne prehlasoval, že som spáchal trestný čin, a ja len ľutujem, že som nepodal trestné oznámenie, ako mi to radil jeden riaditeľ veľmi úspešnej školy.
Napriek tomu, že som robil, čo sa dalo, mal som výčitky, ktorých som sa potreboval zbaviť. Tak som sa opýtal, ako je to s rozdeľovaním miezd a s kontrolami. Viacerí riaditelia mi povedali, že štandardná kontrola je taká, že pochybím, spravia zápis a žiadajú nápravu. Stalo sa. Ľudia z rôznych firiem mi povedali, že sa bežne v časoch, keď nie sú mzdy na účte, rozdeľujú výplaty a odvody. A napokon som sa opýtal odborníka na Zákonník práce, ako to je. Trestným činom je, ak sa odvody neplatia. Neskoré zaplatenie odvodov je sankcionované pokutou, nie trestané! Ja som bol pripravený vyše 100-eurovú pokutu zaplatiť zo svojho, avšak účtovníčka mi povedala, že by sa to ťažko účtovalo, tak sme to zaplatili zo školských peňazí, ktorých, opakujem, bolo vďaka mne veľmi veľa. Teraz už nie som na škole, no niektorí poslanci MZ stále melú svoje a hovoria o obrovskom priestupku, čo sa stal, teda ma verejne ohovárajú.
Ale stali sa len pochybenia. Nie pre to, že nie som podľa nich manažér, že som nemal ekonomiku školy pevne v rukách. Stali sa preto, lebo ani netušia, v akej kondícii sa škola nachádzala, keď mi ju odovzdali, a netušia, ako som sa s celým naším ekonomickým oddelením v škole zapotil, aby sa všetko dostalo do normálneho stavu (opakujem: škola po SPRENEVERE!). Bez jedinej pomoci úradu! Ozaj, viete, čo sa v kuloároch neskôr vravelo? Že sme jediná škola, čo nepýta peniaze. Takže asi som bol fakt neskúsený amatér, laik a ničomník.
A pre toto všetko som nevyhral v 1. kole po mojom odstúpení. Hlas inšpekcie a okresu nikdy nedostanem, ale to je iná téma, ktorú rozoberiem inokedy. Mrzelo ma, že som nedostal ani hlas od jednej rodičky, napriek tomu, že väčšina rodičov chcela moje zvolenie, teda táto členka Rady školy spreneverila sa všeobecnému záujmu. Prišiel som aj o hlas zástupkyne učiteľov v Rade školy, ktorej som plne dôveroval a navyše som jej veľmi pomohol. Ale tak, jednohlasné zvolenie som neočakával. Ja vždy požadujem iba sedliacky rozum a nezaujatý argument. Od poslancov som nedostal pravdepodobne žiadny hlas. Aj keď som spravil pre získanie ich pochopenia všetko, čo nebolo v rozpore s mojím presvedčením. Sebaponižovanie a poklonkovanie určite nie, nemal som na to dôvod. Chcel som len pokračovať v tvrdej práci pre školu.
V správe boli aj iné drobné (a bežné) nedostatky, no o hlavu mi boli obúchavané len tie mzdy, čo je však bežné porušenie, ktoré sa deje v mnohých organizáciách, aj v tých najvyšších, ktoré spomínam v úvode. Teraz si zvolili, čo chceli. Tichú a poslušnú úradníčku. Stíchnu intrigy, čo sa robili voči mne len pre férovú spoluprácu so starostom, ktorý sa o školu zaujímal, ako to robí aj v prípade iných škôl. Ale čo s poslancami, ktorí v prvej novej voľbe pred covidom uprednostnili kandidátku, ktorá mala na predchádzajúcej škole výraznejšie pochybenia, nepodporili ju nielen poslanci, ale ani primátor? S takými ľuďmi spolupracovať by bolo také, že zase by som ja musel predstierať, že sa nič nestalo, len ste mi bodli nôž od chrbta, ale pokračujeme ďalej…
Toto všetko píšem nie preto, že túžim vrátiť sa na Riazanskú, že si neviem nájsť prácu, alebo že nemám čo robiť. Táto škola mi navždy zostane v hĺbke svojho učiteľského života a prisámbohu by som ju dostal veľmi vysoko. Avšak mne ide o pravdu a spravodlivosť, na ktorých popieranie si už Slováci zvykli. Ja nie! Rast Riazanskej pod mojím vedením prerušila zákerná komunálna politika niektorých poslancov, klebety, prázdne argumenty, zákerní ľudia a boľševické praktiky hlavnej školskej inšpektorky. A na rozdiel od nich mám na svoje konanie dôkazy a svedkov. No to málokto chcel vidieť, takmer nikto sa nepýtal alebo nepočúval. A takto sa zachovali tí, čo rozhodovali…

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo učiteľov a priateľov vyučovania slovenčiny * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * FB skupina: Riazanet – BA-NM * www . janpapuga . sk

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár

Učitelia, už to nejako v školách!

Učitelia stredných škôl učia dištančne z budov škôl. Aj takto sa rieši totálne zanedbanie IKT vybavenia škôl i tried. Zaráža ma, že liberálny minister a jeho spolupracovníci, ktorých si dotiahol na ministerstvo, ktorí oduševnene rečnili na rôznych konferenciách o slobode, teraz dali jednoznačný príkaz: učitelia zostanú v škole a budú učiť dištančne. Isto, v bohatých a vyhľadávaných školách to nie je problém. V médiách hovoria predstavitelia takých škôl, ako majú všetko pripravené, ako je všetko ideálne, a tým politici a úradníci majú dojem, že to ide najlepšie. No škôl máme viac a majú rozličnú úroveň vybavenia. Myslieť si, že každý stredoškolský učiteľ má k dispozícii 5-6 hodín počítač s dobrým pripojením a hlavne má v škole miesto, kde je ticho, je neznalosťou reality. Takýto ideálny alebo aspoň štandardný stav už dávno mali pripraviť politici, keďže o IKT gramotnosti sa hovorí dlhé roky. Ministerstvo sa však s ľahkosťou pierka teší, že sa robí dištančné vzdelávanie. Na uvedených dobre vybavených školách. A čo ostatné? Isto, nedá sa zo dňa na deň radikálne skvalitniť multimediálne vybanie škôl, nie je to vina novej vlády. Preto mala zostať voľba, či majú zostať učitelia výlučne v školách, práve na vedeniach škôl, právnych subjektov. Nech samy posúdia, či nechajú učiteľov pracovať doma, ako sa to nechalo v réžii vysokých škôl. Nech sami nastavia kvalitu dištančného vzdelávania umožnením práce doma. A potom nejakým spôsobom učiteľov pracujúcich doma kompenzovať (nemusí ísť o obrovskú sumu, len o poplatok za siete), keďže ich súkromie, energie a internet supluje učebné pomôcky, ktoré má zabezpečiť štát. Nie, najlepšie je zavrieť učiteľov do škôl a zase ich nechať improvizovať za obyčajné ďakujem, ktoré je síce krásne slovo, ale počúvame iba to za príliš časté suplovanie nedostatkov v školstve. Veď kde inde ušetriť, keď nie v školách.

 

 

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com  FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo učiteľov a priateľov vyučovania slovenčiny * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * FB skupina: Riazanet – BA-NM * www . janpapuga . sk

Zdieľajte tento text, ak sa s ním stotožňujete, je verejný, netreba osobitný súhlas.  Ak sa text nedá zdieľať, príčinou je nastavenie skupiny. Posielajte tento text na vyššie miesta, ak sa s ním stotožňujete. Ukážte ho ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa menia veci. Ministerstvu školstva a iným vládnucim politikom bol text zaslaný.

  1. 10. 2020

 

Publikované v Nezaradené | Vložiť komentár