OČKOVACÍ NÁTLAK

Dovolím si na svojom blogu publikovať názor mojej kamarátky, pedagogičky Mgr. Dariny Vranovej, ktorá je okrem iného autorkou knihy Škriatkovia pomáhajú deťom o medziľudských vzťahoch medzi žiakmi. Stotožňuje sa s mojím názorom, ktorý je tak isto o tom, že to, čo sa deje okolo pandémie, ale aj iných tém, je často nechutnou ilustráciou medziľudských vzťahov. Toľko nenávisti, čo som vnímal za posledný rok, ma vydesilo. A politici túto polarizáciu dokonalo podnecovali. Darinka moje pocity pomenovala – chýbajú základné aspekty medziľudskej komunikácie, ktorú v školách máme učiť a používať… (bližšie pozri článok).

Čo sa týka očkovanie, pravdepodobne bude dobrovoľné, takže načo sa starať do tých, čo sa dajú alebo nedajú. Okrem toho, nikto tu z nás nerozhodne o tom, či ozaj nebude povinnosť očkovania. Rozhodnú o tom vládnuci, ktorých sme si zvolili. Domnievam sa, že ozaj nechajú očkovanie na dobrovoľnosti, keďže už pobabrali mnoho vecí a nebudú chcieť viac dráždiť verejnosť. Im totiž ide o politiku, nie o to, čo sa má alebo nemá objektívne realizovať v protipandemických opatreniach. Avšak, pokojne sa môže stať, že nás do niektorých krajín nevpustia nezaočkovaných. A vtedy môžeme vypisovať rôzne statusy, nezmeníme to, keďže ide o záležitosť cudzej krajiny.

Osobne nemám potrebu zaočkovať sa, domnievam sa, že mám silnú imunitu a dlhodobo sa teším zdraviu. Určite neverím tomu, že očkovanie radikálne zasiahne do môjho tela alebo doň niečo implantuje. Rešpektujem však ľudí, čo sa obávajú vedľajších príznakov, ako sa ich obávajú pri hocijakom inom očkovaní. Ale ak bude injekcia podmienkou cestovania do zahraničia alebo požiadavka v mojej práci, podvolím sa a verím, že mi to neublíži presne tak, ako iní veria, že by im to mohlo ublížiť. Ak je očkovanie cesta k normalizácii svetovej situácie a ozaj uvidíme úspechy, nech sa páči. Ale rozhodnem sa sám, či podstúpim takýto zákrok. A určite sa nenechám označovať v zámere manipulácie za nezodpovedného, vraha či odporcu väčšinového názoru, ak sa rozhodnem nezaočkovať. Takýto očkovací nátlak budem s radosťou ignorovať, lebo nie vždy za ním stojí poctivý zámer.

 

A teraz príspevok Darinky Vranovej:

 

Spúšťa sa mediálna kampaň za očkovanie. Ďalšie mediálne ovplyvňovanie a najmä vplývanie na mysle ľudí, ktorí majú kritický postoj k očkovaniu. Keď sledujem sociálne siete ohľadom tejto témy, neuniknú mi argumenty ľudí za očkovanie, ktoré sa opakujú v diskusiách pod článkami k tejto téme. Čo som sa v niektorých komentároch dozvedela? Ak mám kritický postoj k očkovaniu, VRAJ nie som súčasťou riešenia problémov. VRAJ som sebecká, pretože nemyslím na tých, ktorí ležia v nemocnici na dýchacích prístrojoch. VRAJ mám obetovať svoju osobnú slobodu, aby som chránila tých druhých. VRAJ SA MÁM PRISPÔSOBIŤ…

A ja sa kriticky pýtam, prečo sa mám prispôsobiť, pretože zjavne je toto úlohou kampane? Kde sa tu vytratila úcta medzi ľuďmi k životu a slobodnému rozhodovaniu jednotlivcov? Začínam si uvedomovať, ako sa podarilo médiám svojím neustálym šírením strachu medzi ľudí vtĺcť medzi nich klinec, kedy nielen stoja proti sebe, ale niekde sa vytratila aj ich schopnosť EMPATIE a REŠPEKTU – tém, ktoré tu boli pred pandémiou neustále premieľané. Máme ich vôbec v sebe, alebo muselo prísť k tejto situácii, aby sme sa tieto postoje učili v behu počas konkrétnej vyhrotenej situácie, pretože ako je vidieť, pevné postoje jednotlivcov sa len tak ľahko zmanipulovať nedajú. Tá mediálna masáž okolo nás akosi v ľuďoch potlačuje tie ľudskejšie aspekty a naopak v nich eskaluje vďaka strachu len inštinktívne bojovné správanie.

Teraz sa vrátim k tým argumentom tých, ktorí sa snažia tlačiť na ľudí s opačným postojom k očkovaniu. Ja nie som súčasťou riešenia problému, ak nosím celý deň rúško a potom potajme, keď venčím svojho psa na osamotených miestach, lapám s chuťou po čerstvom vzduchu, ktorý by mal byť pre mňa vonku prirodzený bez rúška? Ja som sebecká, ak športujem, zdravo sa stravujem a posilňujem svoju imunitu, aby som bola zdravá, a tak mohla kvalitne prispievať svojou prácou do spoločnosti a do vzťahov? Ja by som mala podľa názorov iných obetovať svoju osobnú ochranu na úkor kolektívnej ochrany, ak to tak intuitívne necítim? Môžem si byť istá, že nebudem patriť k tým ľuďom, ktorí budú mať následky a namiesto prežitia plnohodnotného a nápomocného života sa budem doťahovať o nejaké odškodné? Ide predsa o môj život a moje zdravie, to sú najdôležitejšie dôvody pre moje rozhodnutie s ohľadom očkovania ako nenavrátiteľného zásahu do svojho tela aj s ohľadom na vzdialenejšiu budúcnosť, pretože dlhodobé účinky vakcíny ešte nie sú zdokumentované.

Napriek práci na prvom stupni a neustálom kontakte s ľuďmi som stále zdravá. Dokonca aj môj otec vo svojom vyššom veku 73 rokov – ako človek z rizikovej skupiny po prekonaní rakoviny – je neustále medzi ľuďmi pri práci v Tescu a je stále negatívny. Môj syn bol v zahraničí v úzkom kontakte dva týždne s pozitívnou osobou a aj po druhom pretestovaní sa je stále negatívny. Takže prirodzený imunitný systém si vie poradiť s ľahším priebehom Covidu, a preto som presvedčená, že môj organizmus nepotrebujem zaťažiť vakcínou a žiť v neustálej podvedomej úzkosti na nezdokumentované dlhodobé následky, s čím môj život stratí určitú psychickú stabilitu. Takže takýmto dobre nepremysleným rozhodnutím môžem ublížiť viac sebe ako druhým a nielen možnými následkami, ale aj psychicky.

Všetky tie najčastejšie sa vyskytujúce argumenty v diskusiách a aj teraz v médiách -napíšem to kriticky – obsahujú rôzne odtienky komunikácie spojenej s manipuláciou a aj slovnou agresiou (posmešné spomínanie čipov, obviňovanie a používanie výčitiek, jednostranne zameraná mediálna kampaň, ktorá sa tiež nevyhýba výčitkám na adresu poslancov či občanom s iným názorom). Keby som sa zamerala na využívanie ideí asertivity, empatie, tolerancie a emocionálnej inteligencie v súčasnej dobe, o ktorých sme boli pred pandémiou zahlcovaní rôznymi článkami, v reálnej skutočnosti sme sa používaniu postojov spojených s týmito ideami úplne vzdialili. Emócie vrú, empatia sa nepoužíva voči všetkým stranám, asertivita tiež dostáva zabrať a jednostranný tlak v médiách a na sociálnych sieťach s absenciou tolerancie naberá na obrátkach – dokonca aj cez Vianoce. Nastáva ďalšia situácia v spojení s vytvorením nezmieriteľných táborov, ktoré v diskusiách „štekajú“ po sebe bez náznaku rešpektu k postoju druhého človeka a v ktorých sa zasa zabúda na to, prečo sme ľuďmi a že na druhej strane komunikácie je človek. Výnimky sa však nájdu a tých je naozaj minimum.

Aj tie najlepšie úmysly sú cestou do pekla, pretože našu spoločnosť tento mediálny tlak rozdeľuje ešte viac. Na piedestál stavia tých, ktorí idú s hlavným mediálnym prúdom a do sebaobrannej pozície tých, ktorí po nepríjemnej skúsenosti s „dobrovoľným“ testovaním protestujú možno nahnevanejšie než by to bolo bez spomenutej skúsenosti, pretože dôvera je naštrbená.

Najväčšiu zodpovednosť za svoje zdravie a život má konkrétny človek. Nie tí ktorí mu podsúvajú svoje predstavy o jeho zodpovednosti, tí nebudú žiť jeho život, ak sa niečo pokazí. A preto je tak dôležité vlastné slobodné rozhodovanie.

 

 

 

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com  FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Konštruktívna školoveda – hľadanie strednej cesty * FB skupina: Riazanet – BA-NM * janpapuga.blog.pravda.sk * www . janpapuga . sk

4 týždne dozadu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.