V tento čas už aj školy žijú vianočnou atmosférou. Máloktorá z nich je bez vianočnej výzdoby. Školy však robia viac. V súvislosti s blížiacim sa Mikulášom pripravujú program, ktorý má rozveseliť žiakov. Niekto z komunity školy sa prezlečie za Mikuláša, čerta alebo anjelika, prinášajúc radosť neraz aj starším žiakom. Dokonca sa pripravujú balíčky so sladkosťami.
Nie každá škola je taká bohatá, aby dokázala hradiť darčeky z bežného rozpočtu. Opravujem, máloktorá (štátna) škola je toho schopná. Preto učitelia zbierajú poplatky od rodičov. Neraz tak čelia kritike či kadejakým obvineniam. Len preto, že chcú deťom spraviť radosť. Žiaľ, vďaka geniálnemu normatívu na žiakov nezostáva veľa prostriedkov na také nepodstatné veci, akými sú aktivity pre deti. Financie sotva stačia na platy učiteľov a prevádzku. Preto je nevyhnutné spoliehať sa na peniaze rodičov, ktorým sa už roky popiera právo na bezplatné školstvo. Je to ponižujúce aj pre učiteľov, lebo neraz pôsobia ako žobráci, čo pýtajú drobné. Nikdy nie pre seba! Ale na to, aby škola bola naozaj druhým domovom.
Škola je odsúdená na rôzne mimorozpočtové zdroje, poplatky, granty, sponzorské dary. To by neprekážalo, keby šlo o tovary alebo služby, ktoré sú nadštandardným vybavením školy. Avšak takýto spôsob financovania často súvisí s úhradou základných potrieb. Aj preto často dochádza k paradoxom, že pýtame od rodičov peniaze na mikulášske darčeky, aby sme deťom napr. v čase školského klubu detí pripravili program. Isto, škola môže rezignovať na takéto aktivity. Ale vo veľkej časti učiteľov je snaha byť pre žiakov každodenným Mikulášom. Aj za cenu, že prispejú zo svojho, aby neriskovali škandály pre to, že pýtajú príspevky od rodičov.
Pre objektívnosť treba uznať, že príležitostí získať financie je dosť. Treba si však predstaviť tú nekonečnú prácu školy, ktorá sa o peňažnú dotáciu uchádza. S neistým výsledkom, keďže podporu môže dostať len časť uchádzačov. V niektorých dotáciách je nutná miera spolufinancovania. A vo výzvach s obrovskými finančnými čiastkami je nutná administrácia, ktorá si vyžaduje dni a týždne. Popri tom sa škola nesmie zastaviť. Opakujem však, prečo by škola mala vôbec bojovať o financie napr. na asistentov, telocvične, odborné učebne, keď to má patriť k základnému vybaveniu škôl??? Niečo (už dlho) smrdí v školstve slovenskom.
Na záver spomeniem výrok jednej z hľadiska školstva dôležitej političky, ktorá sa na jednom stretnutí vyjadrila, že školy majú svojich projektových manažérov, ktorí projekty pripravia. Za takéto kompetentné vyjadrenie by sa mal aj jej ujsť mikulášsky darček…
Pre RegionPress
Dodatok:
Často sa spomína, že snáď nejestvuje oblasť, kde si zamestnanec musí zaobstarávať vlastné pracovné pomôcky. Cítim potrebu zdôrazniť ten absurdný paradox, že práve učitelia, ktorí celým systémom politického riadenia školstva nemajú často základné podmienky na prácu a sú doslova šrotovaní systémom, musia zo svojho mála dotovať svoje pracovisko.
Ak by ste však chceli opustiť školstvo, zadarmo vám poradím, čo ďalej: bohatnúť na školstve! Lebo už všetky firmy vedia, ako sú na tom školy, že nemajú síl vykonávať rôzne hlúpe a zbytočné zákony. Tak si spravte firmu na BOZP, GDPR, vypracovanie projektov, zdravotnú službu, elektronickú schránku a máte pokoj. Školy sú také zúfalé, že sú odkázané na takéto firmy. Samy nemajú šancu aplikovať legislatívu a robiť veci nad základnú činnosť. Ozaj, aj tu unikajú mnohé prostriedky, ktoré by mali byť použité na výchovno-vzdelávací proces. Centrálna pomoc ministerstva – ale kdeeee?!
Zároveň však chcem poďakovať mnohým firmám, ktoré si často oveľa viac uvedomujú situáciu škôl, sú trpezlivé pri splatnosti faktúr, dajú dlhšie časové obdobie na úhradu, ponúkajú najnižšie možné ceny alebo umožňujú zaplatiť faktúry na viac ráz. Práve firmy, ktorým ide o komerčný zisk, majú súcit so školami a ani pri oneskorení platby zväúčša neuplatňujú zmluvné sankcie. Nemám pocit, že takýto citlivý prístup nám venujú politici a úradníci. Naopak, ešte nás budú prenasledovať totalitnou inšpekciou, ktorá bude kontrolovať IKT vybavenie, na ktoré nie sú prostriedky. Asi je naozaj čas poskladať sa na rozpočet svojho pracoviska…