My môžeme

Keď napíšete text podobný tomuto, ihneď ste internetovými trolmi či ľuďmi bez kritického myslenia označovaný za toho, čo schvaľuje to, čomu má kritizované riešenie (akože) predchádzať. Napriek tomu to napíšem. Hneď na začiatku čestne prehlasujem, že nie som zástanca pedofilov, obhajca užívateľov drog či zjemňovačom trestných činov či priestupkov. A hlavne nemám jediný zápis v registri trestov, ani zahľadený. Kritizujem iba zlú legislatívu, a to je právo každého občana v demokracii.
Dnes cez Vianoce mi písala jedna kolegyňa. Keď mala 16 rokov, dala si jointa (marihuanová cigareta) a má nejaký oficiálny zápis o tom. Veľmi rada učí a pomáha deťom. Dnes sú jej drogy cudzie. No vďaka diskriminačnému zákonu o povinnosti predložiť riaditeľom škôl odpis z registra trestov jej hrozí doživotná stopka v školstve.
Hm, puberta je také strašné obdobie, že v ňom môžeme spôsobiť aj veci, ktoré neskôr oľutujeme a v živote sa im navždy vyhneme. Sotva v takom nízkom veku vieme jednoznačne, čím chceme byť a povedať si, že to a to nespravím. Skrátka, do rozumu mladých vstupujú hormóny. Isto, vražda, znásilnenie, predaj drog deťom, obnažovanie sa na verejnosti nesmú patriť do výbavy človeka pracujúceho s ľuďmi, i keď máme teórie o tom, že človek má dostať šancu na nápravu. Ale potiahnuť si v mladíckej nerozvážnosti jointa, byt pristihnutý a za to potom o pár rokov prísť definitívne o prácu je neadekvátnym trestom (nehovoriac o tom, že sú známe tendencie o dekriminalizácii marihuany). Určite, ak sa učiteľ už v aktívnom veku zdroguje, je to dôvod na spochybnenie jeho morálnych predpokladov aj s presahom k podobnému trestu.
Takže okrem spojenia učiteľov s pedofilmi tento zákon retrospektívne (!) potrestá niektorých veľmi dobrých učiteľov za to, že prešli rizikovým obdobím ako takmer každý dospievajúci. Vôbec sa neprihliada na to, či nezákonné konanie v odpise z registra je stále aktuálne. Lebo ľudia, o ktorých viem, že majú tento problém, sú vynikajúci pedagógovia, žijú slušne, majú svoje rodiny a pustili do života desiatky až stovky žiakov.
Po tretí raz pripomínam, aby sme nezabudli na to, že je ten zákon bičom poníženia učiteľov. Len si skúsme predstaviť, koľko povolaní pracujúcich s deťmi má zápis, a ak aj nie, tak vyznáva drogy, alkohol, násilie. Tí takouto lustráciou pre rôzne záujmy neprechádzajú a slobodne si pôsobia v rôznych oblastiach práce s deťmi.
Osobne s istým idealistickým nádychom považujem za povolanie vysokého morálneho predpokladu pozíciu poslanca. Rozumného, dospelého človeka, verejne sledovaného a neraz s vysokým vzdelaním. Chodím pravidelne voliť s napätím, kto sa napokon do zastupiteľstva/národnej rady dostane. V tých súčasných pozíciách sú zväčša ľudia, ktorí by sa mierne povedané dali nazvať čvargou. A ešte ich chráni imunita pred ich činmi, priestupkami, ba zločinmi, pričom dobre vieme, že v budove parlamentu sa pije ostošesť. Takíto vraj bezúhonní ľudia nás zastupujú (česť výnimkám!). Navyše presadia zákon, ktorý poukazuje na to, že čvargou sú učitelia.
Už v osvietenstve sa hlásilo, že všetci sú si rovní. Na Slovensku to neplatí. Papalášsky prístup zostal aj po 89. roku a formou zlej a škodlivej legislatívy ukazuje, kto je v štáte (zlým) pánom. V konečnom dôsledku paragrafy o preukazovaní bezúhonnosti pedagógov nič nezmenia, na to by bolo treba vyvinúť iné nástroje. Koľko nebezpečných a škodlivých pracuje s ľuďmi, s deťmi bez jediného zápisu… A dokonca sa o nich vie, že konajú zlo, kryje sa to.
Ja len dúfam, že sa po ďalších voľbách bude robiť legislatíva podľa rozumu, nie podľa diktátu grobianov, ktorí si ozaj nezaslúžia tento štát a majú ďaleko od môjho ideálu štátneho predstaviteľa.

1 rok dozadu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.