Deň Zeme vyšiel práve na veľkonočný pondelok. Je to škoda, lebo v tento deň sa na školách koná mnoho aktivít, ktoré vedú žiakov k ochrane planéty. Tie sa však dajú presunúť. Okrem toho je jedno, kedy sa má pripomínať vzťah k Zemi: denne, stále a intenzívne. A nie iba aktivitami počas vymedzených dní.
V školách realizujeme vzťah k environmentalistike denne. Často nám ponúkajú pomoc neziskové organizácie či firmy. Škola tejto téme venuje časť života. Keďže roky pôsobím v školstve a mám k životnému prostrediu bytostný vzťah, Deň Zeme nepotrebujem osobitne oslavovať. Zároveň si však uvedomujem, že ľudstvo je už v takej fáze, keď nie je možné len tak obmedziť priemysel a okamžite zastaviť drancovanie pedosféry a biosféry. Snahou takmer každej obce je mať čo najviac obyvateľov, aby bolo dostatok financií na jej zveľaďovanie. A ľudia musia bývať, žiť a mať komfort. To sa zákonite prejaví na využívaní prírodných zdrojov. Potom sa vzápätí investuje do ich obnovy. Je to kolobeh. Avšak oveľa ťažšie sa obnovuje zdevastované, ako udržuje fungujúce. A na to sa pozabudlo. Kým so žiakmi robíme brigády, počúvame klimatologické prednášky a recyklujeme, vidíme masívne výruby, zabetónovanie každej zelenej plochy, podporu zastaraného priemyslu znečisťujúceho životné prostredie. Jednorazovú očistu ničiteľov Zeme tak nemožno uznávať. Preto nám učiteľom nezostáva nič iné, ako pokračovať vo vytrvalej práci a dúfať, že nová generácia bude mať čo ešte ochraňovať.
Je nutné ukazovať žiakom aj príklady, ako mocnosti a vlády vraj demokraticky rozhodujú o životnom prostredí, akoby to bolo ich súkromné vlastníctvo. Príkladom je aj Slovensko, ktoré sa paradoxne v čase diskusií o potrebe zalesňovania, zatrávňovania, zadržiavania dažďovej vody, stáva púštnou krajinou. Nenivočí sa len zeleň miest, ale drancujú sa aj ekosystémy, nad ktorými je (mala by) byť zvýšená ochrana. Zúčastňujú sa na tom nielen štátne podniky, orgány, súkromné firmy, ale aj jednotlivci. Keď štát ničí, prečo by sa nemohol na tom zviesť aj obyčajný človek? Žiaľ, ľudia kopírujú správanie sa mocných alebo vplyvných ľudí, nech je aj odsúdeniahodné.
Kým si kompetentní neuvedomia, že príroda je viac ako ľudský život, viac ako súkromné vlastníctvo, viac ako štátna suverenita, bude sa k nej pristupovať ako ku každej inej komodite a k veci, ktorá sa dá ľahko opraviť vysádzaním zakrpatených stromčekov, zatrávňovaním striech či polievaním ciest. Úlohou školy je šíriť toto uvedomenie si čo najrýchlejšie a najdôraznejšie.
pre RegionPress