Čo tak nedať prácu na doma? – II. časť

Máme tu situáciu, ktorú sme dlho (ešte) nezažili. Je potrebné uznať, že opatrenia sú nevyhnutné a je dobré, že sa tým štát zaoberá aspoň v rámci tých možností, ktoré má. Možno by stálo za úvahu, aby sme podobné opatrenia robili aj počas chrípkových epidémií, keďže aj chrípka je pomerne riziková choroba.
Dá sa ospravedlniť istý chaos a unikanie rôznych informácií, ktoré šíria médiá. Je to pre Slovensko nová situácia, dá sa z nej vyťažiť čítanosť/sledovanosť. Ale tá viaczdrojovosť vzájomne protichodných informácií sa nedá ospravedlniť. Najmä ak ide o opatrenia v súvislosti s takou oblasťou, ako je školstvo. Prečo jednoducho premiér nepoverí niekoho z blízkych a dobre platených úradníkov tým, že bude informovať VÝLUČNE on o opatreniach. A ten by povedal (vzápätí by oficiálne vydal písomne) niečo takéto: „Zatvárame školy. Pre žiakov a všetkých zamestnancov. V škole nikto nie je prítomný, jedine ak treba zabezpečiť nevyhnutnú prevádzku a hygienu. Riaditelia nesmú žiadať od učiteľov PN, OČR, náhradné voľno ani dovolenku. Keďže to nariaďuje štát, zamestnanci škôl majú riadny plat bez nadčasov. Práca na doma je v kompetencii riaditeľov škôl po dohode so zamestnancami a závisí od materiálno-technických podmienok žiakov a zamestnancov.“ Nič viac, nič menej. Informácie sa však spustia z rôznych zdrojov v rôznych variáciách, dostáva sa to k médiám a k rôznym inštitúciám a tie si to potom interpretujú inak, keďže naša legislatíva je viacvýznamová a deravá (niekedy si myslím, že úmyselne). Potom sa stane, že zriaďovateľ diktuje právnemu subjektu školy prácu na doma alebo požaduje, aby zamestnanci boli v škole, alebo sám riaditeľ ich povolá do školy, neuvedomujúc si, že ak sa medzi zamestnancami vyskytne vírus, zavarí si na pekný problém. Akoby nám nechceli odpustiť trochu „voľna“ navyše. Príčinou tohto všetkého je, že nikto nie je zodpovedný za priame pomenovanie riešenia a nechávajú predpisy často interpretovať tým, čo nemajú potrebné informácie, právne vzdelanie či si nechali poradiť od médií.
Mrzí ma však, že učitelia opäť poslušne a nekriticky nabehli na rozmanité požiadavky a snažia sa plnou vôľou slúžiť systému, nech je akokoľvek skreslený. Pritom sa mnohí nezamyslia nad tým, že ak sa škola zatvorí, je logické, že tam nikto nemá byť, keďže zámerom je predísť infekcii. Alebo učitelia netvoria kolektív, teda rizikové zoskupenie ľudí? Sú rezistentní voči vírusu? Alebo tá práca ma doma. Škola nie je inštitúcia, ktorej práca sa len tak dá plnohodnotne vykonávať doma. Isto, prípravy a administratíva sa dá robiť. Ale vyučovať žiakov, ako teraz mnohí zo strachu pred vrchnosťou realizujú, je nezmysel. Ak si niekto myslí, že to má vyzerať tak, že dávame cez internet žiakom úlohy zo všetkých predmetov, je to rovnaký nezmysel. To vlastne predávame zodpovednosť za našu prácu na doma rodičom, ktorí majú iný režim a možno by radi určili čas svojim deťom inak aj podľa svojich pracovných možností a povinností. Možno zadávať témy na fixáciu učiva, no v primeranom množstve. Avšak aj pri nich nemusí vedieť rodič dieťaťu pomôcť. (To hovorím ako učiteľ, čo vie svojmu synovi väčšinu tém vysvetliť.) Určite im nezadávať nové látky. Rodič nie je zväčša učiteľ, nemá kompetencie mu vysvetľovať témy rôznych predmetov (to nie som ochotný ako rodič ani ja). A ani časový priestor. Veď učiteľom trvá vysvetlenie novej témy minimálne 45 minút. Pritom je denne minimálne 4 – 6 predmetov. Dobre vieme, že nechať to čisto len na žiakoch je utópia. A prečo by oni sami mali plniť nové témy, keď ich potrebujú vysvetliť. Nemáme všetky deti nadpriemerné a uvedomelé. A to si ešte predstavme deti zo sociálne slabšieho alebo menej podnetného prostredia. Máme deti s poruchami učenia, pomalšie, také, čo sa učia z výkladu učiteľa, také, čo sa učia dobre v kolektíve, také, ktorým sa nikto nebude venovať počas „voľna“. Navyše sú staršie deti doma samy bez rodičov alebo so starými rodičmi. A tí často nemajú kapacitu, príp. silu robiť domáce vzdelávanie. Keby to mohli, tak by deti neposielali do školy, ako to robia rodičia, ktorí zvládajú učiť deti doma (domáce vzdelávanie). Keby ste však vedeli, koľko dostávam od rodičov v tomto čase otázok, ako mám riešiť to a to. A nie preto, že chcú za svoje deti robiť domáce úlohy.
Isto, môžeme deťom zveriť nejaké opakovanie, projekty, ale preniesť na nich a celú ich rodinu celé vyučovanie je nezmysel a ako rodič by som to nedovolil. Často sa hovorí o vzdelávaní cez videokonferenciu, skupinový čet. Ďalší idealistický nápad v súvislosti s dlhodobým fungovaním žiakov, i keď súčasné softvérové možnosti sú veľmi veľké. Žiakov v plnom počte nedostaneme k počítaču. Niektorí ho nemajú, niektorí ho doma nepoužívajú, niektorí nemajú internet či iné vybavenie, čo k tomu potrebujeme. Okrem toho sa snažíme eliminovať používanie multimédií a poldňové sedenie detí pri počítači nie je bohviečo. A dôležité je uvedomiť si aj to, ako príde k tomu učiteľ, že musí zo svojho domáceho internetu za svoje energie vyučovať onlajn? To už fakt dáme všetko za to, aby sme my opravili chyby vrchnosti? Ozaj, a akú prácu na doma budú mať kuchárky, upratovačky? Aj keď sa zatvoria reštaurácie, dajú ich zamestnancom prácu na doma??? Zase sa pod vplyvom strachu a hystérie niektorí kolegovia správajú ako handry. Myslím, že my nie sme na vine tomu, čo sa stalo. Už teraz však vidím, ako budeme makať ako šróby, aby sme zabezpečili testovania, na ktorých napriek fakt výnimočnej situácii kompetentní trvajú a kumulujú ich do jedného týždňa, teda zase oni pripravujú budúci problém, nie my. My ho len s radosťou budeme žehliť.
Jasne, že naše povolanie predurčuje pomáhať a učiť. Uistiť žiakov, že nás môžu kontaktovať, je prirodzené. Občas im vymyslieť internetovú úlohu je tiež užitočné overovanie nových možností. Ale mať ideu pravidelného e-vyučovania v takýchto podmienkach a v kontexte fungovania súčasných žiakov je utópia. Či snáď chceme tým dokázať, že si zaslúžime plat aj počas takéhoto „voľna“? Zľakli sme sa upozornenia úradníka, že toto nie sú prázdniny? Veď home office robíme 10 mesiacov. Ja si rozhodne nemyslím, že tým, že preventívne zostávame doma máme vyvíjať akýkoľvek spôsob diaľkového vyučovania v školách, v ktorých nefungujú oveľa dôležitejšie a základné veci aj bez vyhlásenia mimoriadnej situácie. Opakujem, nejakého koordinátora vedenia žiakov môžeme robiť, ale je len na nich či ich zákonných zástupcoch, čo spravia s vynúteným voľnom, či využijú naše materiály, alebo početné aplikácie na formálne i neformálne vzdelávanie. Rozhodne ich nedemotivujme každodenným zadávaním úloh ako kompenzáciu za nerealizované vyučovanie. Nech by sme aj diaľkové vyučovanie akokoľvek zvládli, učiteľ musí témy prejsť znova aj priamo so žiakmi v triede.
Pritom toto všetko sa rieši úplne inak. Buď sa oficiálne JEDNOZNAČNE napíše, že sa môže učivo preniesť do ďalšieho školského roka, alebo sa posunie začiatok letných prázdnin – viem, nepopulárne opatrenie, ale overené v zahraničí. Nič sa však nestane, ak aj bude vyučovanie zastavené hoci na mesiac. Učitelia vedia učivo dohnať, samozrejme, ak ich osnovy nenútia, že musia všetko prebrať tak, akoby škola nebola zavretá. (Tu sa otvára aj požiadavka spraviť ŠVP flexibilnejším, redukovanejším a voľnejším. Epidémie sa vyskytujú rok čo rok.) Aj kompetentní by si mali uvedomiť, že sú dôležitejšie veci ako ich testovanie a pre tento raz by ho mohli zrušiť. Ale asi sa boja, že by sme zistili, že bez toho vie školstvo existovať. Keďže k takémuto niečomu nedospejú, po „voľne“ sa učitelia vrhnú na deti a budú ich preťažovať, len aby dohnali povinné učivo. Dokonca pri Testovaní 9 si dovolia napísať, že sa termín nemení! Pritom prídeme o značný čas na fixáciu učiva. Haló, Núcem, v deviatych ročníkoch a pred písomnou maturitou tvrdo pracujeme aj deň pred testovaním! A nie z dôvodu, že by sme niečo zanedbali.
Máme tu štátom nariadené „voľno“, ktoré zadali aj mnohým iným povolaniam. Zaplniť ho prácou a stresom na pokyn niekoho, kto zlé číta nariadenie štátu, je vec, voči ktorej sa treba konštruktívne ohradiť a nie pritakávať ako v antitotalitnom diele Démon súhlasu. Zámerom nariadenia predsa bolo to, aby sme spomalili, izolovali sa a neoslabili svoj organizmus tak, že dostaneme vírus. Prerušovanie vyučovania nikoho neohrozí, jedine štatistiky úradov, ktoré školstvu nič nedali. No trend, že prijímame akékoľvek nelogické nezmysly a poslúchame ich ako Písmo sväté nám predurčuje dostávať stále viac a viac nezmyslov, požiadaviek a úloh od nadriadených a hlavne prenášať na nás povinnosť naprávať ich chyby a nedostatky.

4 mesiace dozadu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.