A vládnu ďalej. No a?

          

No dobre, nová vláda. Prezidentka ju menovala, musia sa uchádzať o podporu parlamentu, tak z hľadiska legislatívy ide ozaj o novú vládu. Nepáči sa mi to, ale asi neporušili ústavnosť a proces kreovania ide podľa zákonov. .

            Matovič ministrom financií? No a? Ústava to dovoľuje. Od osemdesiateho deviateho sme mali na rôznych dôležitých ministerstvách fakt politické úkazy. Obzvlášť vyniká ministerstvo školstva. Ale nezaostáva ani ministerstvo zdravotníctva. Matovič je len orieškom na pokazenej šľahačke. Pri minimálnej miere skepticizmu a pri obrovskom byrokratickom aparáte celej vlády by mohol financie pokojne riadiť aj on. Aj keď nemá na to vzdelanie. O jeho osobnosti nemusíme uvažovať, málokedy sa do politiky dostanú charakterní, nezávislí a proobčianski politici. Navyše naše zákony umožňujú dosadiť na ministerstvá či iné vládne funkcie hocikoho. Možno s takým prebujneným systémom úradníkov a expertov by som si pri mojej chabej znalosti matematiky trúfol aj ja riadiť také ministerstvo. Ak si politik zvolí dobrý a odborný tím, mohol by to zvládnuť. Či to zvládne Matovič so svojimi osobnostnými vlastnosťami, to je otázka, ktorú zákony neriešia. Žiaľ, ministri sa nevolia občanmi.

            Že je premiér v područí Matoviča sa dalo očakávať. A je to aj prirodzené. Je predsedom koaličného hnutia, ktoré malo kedysi obrovskú podporu voličov túžiacich po normálnosti, slušnosti a cti v politike. Zažijeme to, čo v prípade Radičová – Dzurinda. Možno aj s takým koncom. Len by to tak očividne nemuseli dávať najavo, že tu nevládne Heger, ktorý submisívne vraví a novom začiatku, o šanci pre novú vládu, o pokoji pre občanov. A, samozrejme, ďakuje. Za chrbtom s Matovičom. Vlastne, Matovič a Heger v poZadí. Nepriznajú to a stále ponižujú Slovákov tým, že nepresvedčivo a s úsmevom klamú o tom, že nastali nové časy. Ale veď prečo nie, stále je časť Slovákov, čo vzdáva modly k tým, čo naplnili scenáre najabsurdnejších kníh o štáte, pred ktorými sa zahanbí aj Orwellova Zvieracia farma.  

            Mnohé by som vedel politikom tolerovať najmä v situácii, keď nie je perspektíva, že by sa v budúcnosti zmenil spôsob riadenia štátu. Niekto tu vládnuť musí. A možno ich zmeníme. Preto občas minimálne verím a chcem veriť aj tým, ktorým sa už veriť nedá. Niektorí dokonca sklamali viacnásobne. To je však realita slovenskej politiky. Riešim ju, že verejne píšem a dúfam. Lebo ak si priznáme, že už lepšie nebude, stráca sa akási radosť z budúcnosti. A to sa potom odrazí vo všetkých oblastiach života. Potom už bude neskoro spamätať sa.

            Jednoducho, veľa vecí chápem. Možno aj to, prečo sa tak držia svojich postov. Ale to, čo vyvádzajú pár dní po akože štátnickom kroku Matoviča, ubíja vo mne aj poslednú vieru, ba nazdávam sa, že by mohol vzniknúť film podobný Svini. Možno miernejšia, no o to absurdnejšia verzia. Čím sú títo akože politici obyčajní? Keď dovolia svojmu predsedovi priam diktátorsko-boľševické maniere aj po tom, čo sa mala situácia v politike upokojiť? Čím sú nezávislými osobnosťami, keď priam závisia od klaňania sa predsedovi? Neodpovedať novinárom a karhať ich? Hm, kde som to len už videl? Viem, že novinári dokážu klamať,  vyrývať, bulvarizovať. No v prípade publicistickej nálože na koalíciu a jej tieňového veliteľa je ich stupňujúca sa kritika plne opodstatnená. Najmä v súvislosti s tým, že v tomto prípade zrkadlia nálady naozaj zúfalých občanov, čo sa stále viac a viac pýtajú. No ako obyčajní z vyvolených obyčajných sa nemôžu pýtať priamo. Pýtajú sa za nich novinári. Ako sa môže najobyčajnejší Matovič ukájať na sociálnej sieti, písať tam zásadné vyjadrenia, ktoré dajú do pozornosti nielen Slovensko, ale už aj svet, a keď sa ho redaktori oprávnene pýtajú, neodpovedá, tvári sa bolestnícky a manipulatívne presadzuje povedomie, že on je ten ukrivdený. Či ukrižovaný?

            Ako si môže jeden člen vlády dovoliť vetovať zákony celej vlády? Ako vôbec môžeme uvažovať, že sa chce na poste ministra financií mstiť ľuďom? Ako mu ako „kresťanovi“ vôbec môže napadnúť zvýšiť dane v čase núdze občanov a v čase, keď oni pokojne mrhajú financiami na nezmyselné testy a na vakcíny, ktoré zrejme respirujú? Ako môže mať človek s diagnózou idiot, ktorý napriek demokratickým voľbám už nemá udržateľný mandát vládnuť, takú moc, že mu ustupujú aj tí niekoľkí rozumní politici v koalícii? Ak ich tak dnes ešte môžeme označiť. Ľudovo povedané, hlúposť vládne rozumu.

            Ako je možné, že si banda á la Matovič a jeho skalná sekta, privlastnila prekrásne slovo – obyčajný. Čím sú obyčajní? Toto je obraz nás, naozaj obyčajných ľudí? Podobne je to s inými slovami, ktoré sa nechutným spôsobom marketingovo využili v prospech získania hlasov, no sú ďaleko za realitou: sloboda, za ľudí, rodina… 

            A možno posledná otázka: Ako je možné, že toto pomerne rozumný a šikovný národ toleruje? Strach z návratu Fica je veľmi slabý argument. Isto, možno títo nestihli veľa pokradnúť. Možno sa pozatýkalo pár ničomníkov, hoci si myslím, že to je dôsledkom  neudržateľného a intenzívneho tlaku nás, nepolitikov. Ale toľko zla, čo tu narobila súčasná koalícia, toľko zničených životov, toľko poníženia a toľko cynickej arogancie spojenej s exemplárnym papalášizmom sa nepodarilo spraviť ani tým predchádzajúcim gaunerom za toľké roky.  

            Politická perspektíva však nie je dobrá. Aj keď sa súčasná opozícia tvári prívetivo, bude rovnaká. Jednak im systém nedovolí byť ústretovými, ľudskými, čestnými, jednak sa na epidemické opatrenia vyvíja taký tlak, že si máloktorá vláda dovolí len tak ich uvoľniť. Sledujem, že sa aktivizujú mnohé mimoparlamentné strany a rovnako sa aktivizujú rôzne vznikajúce združenia či potenciálne politické zoskupenia. A aj keď majú dobré myšlienky, buď nemajú šancu byť zvolení alebo nemajú skúsenosti, a ak sa prehupnú do parlamentu, zomelie ich to a stanú sa štandardnými politikmi – neústretovými, neľudskými, nečestnými. A šanca, aby sa dostali ľudia z občanov, odborní, vzdelaní, charakteroví do vysokej politiky, je veľmi malá. Prečo? Lebo náš systém umožňuje stať sa zvolenia schopným iba vtedy, ak má politický subjekt obrovské peniaze na registrácie a kampane. A dobre vieme, ako sa boháči a oligarchovia správajú v politike. Alebo ako sa správajú politici, ktorí majú svojich mecenášov. Teda tu rozhodujú peniaze o politike, nie idey. To je však sčasti aj vina nás občanov, ktorí uprednostníme graficky upravený bilboard pred analýzou programov a zámerov politických subjektov. Isto, pomaly sa to mení. Ale podľa preferencií strán vidno, že stále nie sme poučení.    

            Keďže dávam šancu ľuďom, mám aspoň minimálnu vieru a hlavne dúfam v existenciu zdravého rozumu. Politiku neviem ovplyvniť a asi to nevie ani väčšina mojich známych. Tak sa snažím vidieť aj v zlom dobro. Chcel som preto veriť, že sa koalícia zobudí a možno sa tá vláda naozaj poučí na vlastných chybách. Nepoučila sa. A nezobudila sa. A ak niekto viní len bývalého premiéra, zabúda na to, že neraz sú vinní hlavne tí, čo toto všetko dovoľujú, hoci vidia a vedia, čo sa deje. Či je to vláda, poslanci, prezident, súd alebo my obyčajní občania. Verte mi, že sa táto ľahostajnosť nevráti poslancom, ministrom, prezidentke, sudcom, oligarchom, ale iba a iba nám. A bude jedno či pôjde o absurdné protiepidemické opatrenia alebo o priame zásahy do kvality nášho života v normálnych časoch.

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com  FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo slovenčinárov, priateľov školy a vyučovania * FB skupina: Slobodná iniciatíva nezávislých občanov * FB skupina: Riazanet – BA-NM * janpapuga.blog.pravda.sk * youtube: Ján Papuga * www . janpapuga . sk

4 týždne dozadu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.